Stavebné konanie a s tým súvisiace procesy môžu byť náročné nielen z hľadiska posudzovania daného skutkového stavu, ale aj z hľadiska následkov s tým spojenými. Orgány činné v trestnom konaní totiž môžu vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť nielen voči spravovanému subjektu, ktorý žiada správny orgán o povolenia či iné právne úkony, ale aj voči samotnému orgánu. Aj ten je totiž zodpovedný za svoje konanie, respektíve v niektorých situáciách aj nekonanie. Podobný prípad zažil starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý, ktorému bolo vznesené obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa práve v súvislosti s developerskými projektmi a stavebným konaním.
Prípad starostu Kusého
Bratislavská krajská kriminálna polícia zadržala starostu Kusého 1. októbra 2020. Vyšetrovateľ policajného zboru ho obvinil z dvoch prečinov a dvoch zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tých sa mal dopustiť v prípade troch developerských projektov, keď nevydal stavebné povolenia, hoci to podľa vyšetrovateľa bola jeho zákonná povinnosť. Takto mal účelovo spôsobovať prieťahy a blokovanie výstavby. Vyšetrovateľ mal za to, že takýmto konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu v zmysle ustanovenia § 326 ods. 3 písm. b ) Trestného zákona, pretože svojím nekonaním mal spôsobiť developerom značnú škodu. V takomto prípade obvinenému hrozí odňatie slobody na 7 až 12 rokov.
Dozorujúci prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie obvineného starostu, a to z dôvodnej obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti a ovplyvňovať svedkov alebo mariť vyšetrovanie. Navrhol súdu, aby vzal obvineného do väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, ale Okresný súd Bratislava III sa s takýmto názorom nestotožnil. Nevyhovel návrhu prokurátora a obvineného do väzby nezobral. Prokurátor, ktorý navrhoval pre starostu Kusého kolúznu a preventívnu väzbu, sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, a Krajský súd v Bratislave potvrdil verdikt prvostupňového súdu. Hlavným argumentom starostu je skutočnosť, že projekty, pre ktoré mal byť zadržaný, nie sú v súlade s územným plánom, a preto odmietol vydať povolenia. Okrem iného namietal výšku plánovaných budov a fakt, že tieto projekty nezapadajú do okolitého prostredia. Postupoval preto, podľa jeho názoru, zákonne, pričom hájil verejný záujem, a preto nevidí dôvod ani na trestné stíhanie, nieto ešte na väzbu.
Prokuratúra odmietla toto tvrdenie ako v rozpore so skutočnosťou, a poukazuje na prípad projektu na Jaskovom rade a dokumentáciu obsiahnutú v spise, ktorý vedie mestská časť. Tá ma potvrdzovať súlad s územným plánom. Tento súlad sa mal potvrdiť aj v územnom konaní, v ktorom bol samostatne posudzovaný, a samotná mestská časť v ňom túto skutočnosť dvakrát potvrdila, a to najprv v stanovisku z januára 2017 a aj vydaním územného rozhodnutia v marci 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť v apríli 2018. Súlad projektu na Jaskovom rade s územným plánom mal byť potvrdený aj záväzným stanoviskom hlavného mesta, a to ako predchádzajúcim vedením magistrátu, tak aj súčasným. Rovnako kladné stanovisko ohľadne územného plánu má mať aj projekt Fenix Park. Tento projekt má mať súhlas hlavného mesta k investičnej činnosti zo dňa 6. júla 2017, hoci obvinený starosta tvrdí opak. Prokurátor poukazuje aj na Okresný úrad Bratislava ako odvolací orgán, ktorý zamietavé stanovisko stavebného úradu zrušil a vrátil na nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za nezákonné, nesprávne a nepreskúmateľné, teda vydané nie v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Starosta prostredníctvom svojho obhajcu podal návrh na Generálnu prokuratúru na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia v zmysle ustanovenia § 363 Trestného poriadku, ktoré bolo právne kvalifikované ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Namietal, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že by zneužil svoju právomoc pri vybavovaní agendy súvisiacej so žiadosťami o stavebné povolenie. Vo svojom návrhu poukazoval na fakt, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o vzatí Kusého do väzby stotožnil so skutočnosťami, ktoré uviedla obhajoba, že nepovažuje uznesenie o vznesení obvinenia za zákonné. Dôvodil aj absenciou škody a účelovým nadkvalifikovaním skutku, pri ktorom opäť chýbalo preukázanie škody zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
Generálny prokurátor následne vyhovel tomuto návrhu a svojim rozhodnutím zrušil uznesenie o vznesení obvinenia. Stotožnil sa s argumentami obhajoby, že neexistuje žiadny dôkaz zneužitia právomoci verejného činiteľa, nakoľko nebolo preukázané, že by obvinený mal úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe prospech súvisiaci so stavebným konaním. Rovnako mal Generálny prokurátor za to, že neexistuje dôkaz o tom, že by došlo k akejkoľvek škode konaním verejného činiteľa, a preto rozhodol v prospech obvineného.
Povoľovanie stavieb
Postup povoľovania stavieb je upravený v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vo vyhláške č. 453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Základným dokumentom, ktorý umiestňuje konkrétnu stavbu v území, vytvára predpoklady na ďalší proces povoľovania a jej následnú výstavbu, je rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie vydáva stavebný úrad ako orgán štátnej správy.
V súčasnosti sú na Slovensku stavebné úrady začlenené do štruktúr miestnych úradov, t. j. na stavebné úrady je prenesený výkon štátnej správy. Štatutárnymi predstaviteľmi stavebných úradov sú preto starostovia a ťažiskovými podkladmi na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Obstarávateľmi, teda priamymi objednávateľmi týchto územných plánov sú spravidla obce. Územný plán Bratislavy obstaráva hlavné mesto SR Bratislava (výkonným orgánom je magistrát) a územné plány zón obstarávajú mestské časti prostredníctvom svojich miestnych úradov. Územný plán mesta schvaľuje mestské zastupiteľstvo a územné plány zón schvaľujú miestne zastupiteľstvá jednotlivých mestských častí. Samospráva na úrovni mesta, ako aj miestne samosprávy majú takto vytvorené zákonné predpoklady, aby stanovili všeobecné i konkrétne podmienky na výstavbu. Územný plán Bratislavy bol spracovaný v zmysle stavebného zákona ako územnoplánovacia dokumentácia, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia pre celé územie mesta, pre všetky jeho katastrálne územia. Územné plány zón musia byť spracované v súlade s územným plánom mesta, musia z neho vychádzať a mali by ho spodrobňovať. Územný plán zóny sa spravidla spracováva pre vymedzenú časť mesta alebo mestskej časti, pre špecifické, hodnotné či rozvojové územie. V územnom pláne zóny sa stanovujú najmä zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov.
Ak vlastník stavebného pozemku, investor, developer alebo stavebník splní všetky podmienky, obmedzenia, limity a regulatívy stanovené v územnom pláne mesta, prípadne vo schválenom územnom pláne zóny, teda, ak je jeho zámer v súlade s územným plánom a pripravovaný projekt spĺňa aj všetky náležitosti technických noriem či ďalších legislatívnych predpisov, stavebný úrad je povinný vydať stavebné povolenie. V prípade, ak tak neurobí, môže ísť nielen o zneužitie právomoci verejného činiteľa ako v prípade obvineného starostu, ale aj napríklad o trestný čin marenie úloh verejným činiteľom v zmysle ustanovenia § 327 a § 327a Trestného poriadku. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy alebo ak z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie a spôsobí tým ťažkú ujmu alebo škodu veľkého rozsahu. V prípade, ak by sa dotknutý subjekt domáhal náhrady škody od štátu, ktorá by bola spôsobená konaním alebo nekonaním starostu aj ako stavebného orgánu a tá by mu bola súdmi priznaná, bolo by možné hovoriť o konkrétnej škode priamo vyplývajúcej z konania či nekonania starostu.
Zákonnosť trestného konania
Postup orgánov činných v trestnom konaní v Slovenskej republike vie prekvapiť aj tých najskúsenejších advokátov. Rovnako to bolo aj v prípade starostu Kusého. Odhliadnuc od teatrálneho zatýkania pomocou silových zložiek, ktoré sa nasadzujú pri zatýkaní podozrivých z násilnej trestnej činnosti alebo organizovaného zločinu, je skutočne obdivuhodné, ako sa mohol vyšetrovateľ, tak aj prokurátor, nevysporiadať s obligatórnym znakom trestného činu, pre ktorý chceli stíhať podozrivého.
Absencia definovania škody pri zneužívaní právomoci verejného činiteľa posudzovaného dokonca v prísnejšom paragrafe vynára mnoho otázok, ktoré by sa v právnom štáte mali klásť. Aj tento prípad ale ukazuje potrebu zachovania súčasnej podoby ustanovenia § 363 Trestného poriadku, keď trestné stíhanie v prípravnom konaní nespĺňalo ani základné požiadavky stanovené trestnými kódexami. Napriek tomu v ňom orgány činné v trestnom konaní nevideli žiadnu nezákonnosť a s vysokou pravdepodobnosťou by pokračovali ďalej podaním obžaloby na súd. Ten by v konečnom dôsledku v kontexte takejto dôkaznej situácie nemal ako inak rozhodnúť, iba oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. To by však stálo oveľa viac času, práce, peňazí a právnej neistoty nevinného človeka, ktorý navyše pôsobí vo verejnej funkcii.
