V prvej polovici roka 2018 práve o tomto referoval aj Eurobarometer ako organizácia Európskej komisie vykonávajúca rôzne prieskumy naprieč členskými štátmi EÚ. V priebehu jari skúmal práve otázku nedôveryhodnosti polície. Z tohto prieskumu vyplynulo, že občania Slovenskej republiky nielen, že nedôverujú polícií viac ako v predošlom roku ale výsledok 55 % nedôverujúcich občanov Slovenskú republiku posunul aktuálne na čelo tohto rebríčka. Na opačnú otázku, či Slováci dôverujú polícií, len 38 % opýtaných odpovedalo kladne, čo je opäť najhorší výsledok spomedzi zapojených krajín.
Ako už bolo uvedené vyššie, tento „závoj“ negatívneho pohľadu smerom k polícií nemá korene iba vo veľkých, medializovaných kauzách. Táto nedôvera v mysliach občanov pramení z jednotlivej, najbežnejšej konfrontácie s príslušníkmi zboru.
O takomto prípade vypovedajú aj skutočnosti z augusta 2018 kedy v skorých ranných hodinách došlo v Bratislave VI k zastaveniu motorového vozidla z dôvodu cestnej kontroly. V jej priebehu bol vodičovi zistený zostatkový alkohol. Policajti vykonávajúci kontrolu si mali od vodiča vyžiadať úplatok vo výške 500 EUR, výmenou za "zahľadenie" zisteného alkoholu v krvi vodiča.
K "zahľadeniu" skutku malo dôjsť tým, že policajti síce uviedli na zázname o cestnej kontrole zistený zostatkový alkohol, avšak ako vodiča zaznamenali českého štátneho občana Petra Nováka a to napriek tomu, že vodičom bol slovenský občan. Policajti si mali úplatok vyžiadať na základe tvrdení, že zahraniční štátni občania údajne nie sú postihnuteľní za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky ako ani za priestupok v takomto prípade.
Sankcie v súvislosti s riadením vozidla pod vplyvom návykovej látky sú podobné v oboch krajinách. Pre upresnenie uvádzame v tabuľke nižšie jednoduché porovnanie sankcií za rôzne množstvo požitia alkoholu pri riadení motorového vozidla.
*V Českej republike však platí aj bodový systém, ktorý slúžia ako ďalšia forma sankcie vodiča s cieľom zamedzenia recidívneho správania. Takýto bodový systém v Slovenskej republike zavedený nie je.
| Riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu: | Kvalifikácia protiprávneho konania v: | |
| Česká republika* | Slovenská republika | |
| Do 0,3 ‰ | Priestupok, so sankciou 2 500 až 25 000,-Kč, hrozba zákazu vedenia motorového vozidla na 6 až 12 mesiacov | Priestupok, so sankciou 150 až 800,-EUR a odobratie vodičského preukazu až na 3 roky |
| Nad 0,3 ‰ | Priestupok, so sankciou 2 500 až 25 000,-Kč, hrozba zákazu vedenia motorového vozidla na 6 až 12 mesiacov, trest udelenia 7 bodov* | |
| Nad 1 ‰ | Trestný čin, môže byť určený trest odňatia slobody až na dobu 3 roky, zákaz vedenia motorového vozidla na 1 až 10 rokov, pokuta 25 000 až 50 000,-Kč, trest udelenia 7 bodov* | Trestný čin, trest odňatia slobody až na 1 rok, v prípade odmietnutia dychovej skúšky aj odobratia krvnej vzorky sa skúška sa automaticky pokladá za pozitívnu, sankcia sa zvyšuje na 300 až 1 300 eur a strata vodičského oprávnenia na 1 až 5 rokov. |
Postup policajtov v tomto prípade je preto minimálne pozastavenia hodný. Preto sme požiadali Policajný zbor Slovenskej republiky aby do veci vniesol potrebné svetlo pri orientácií či je v tomto prípade skutočne medzera v zákonnej úprave. Riaditeľ Odboru dopravnej polície prezídia Policajného zboru pplk. Ing. Ľuboš Rumanovský sa v danej veci vyjadril nasledovne:
Pre zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“ ako aj pre zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) platí tzv. zásada teritoriality, to znamená, že pravidlá ustanovené v zákone o cestnej premávke sú povinní dodržiavať všetci účastníci cestnej premávky v takom rozsahu ako sa ich týkajú bez ohľadu na skutočnosť, či sú občania Slovenskej republiky alebo cudzinci a tak isto sa posudzuje aj zodpovednosť za spáchané priestupky.
Ak cudzinec spácha priestupok, ktorý je potrebné riešiť v správnom konaní, je možnosť vybaviť vec dvoma spôsobmi. Prioritne sa takýto priestupok, ak sa jedná o cudzinca, vybavuje podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.** o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ak bol priestupok zistený v bežnom pracovnom čase správnych orgánov, je možné takéhoto priestupcu riešiť v správnom konaní. Správny orgán môže priestupcovi v uložiť aj sankciu zákazu činnosti, avšak táto platí len na území Slovenskej republiky a príslušný orgán cudzieho štátu je o tejto skutočnosti informovaný. Priestupky spáchané cudzincami na území Slovenskej republiky sú evidované v osobitnej evidencii.
**§ 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb., hovorí v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok v tomto prípade o pokute do 650 EUR v prípade porušenia ods. 1, v tomto prípade písm. e) ak vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
Inštitúcie v štáte sú vždy podrobené veľkému verejnému tlaku a nakoľko sú podmienkou ich fungovania ľudské zdroje, nie je možné vylúčiť zlyhanie ľudského faktoru. Odsúdeniahodný moment, akým je výslovné vyžiadanie si úplatku je morálnym suterénom svedomia každého príslušníka akejkoľvek štátnej inštitúcie a jedným zo spôsobov boja proti nej je aj medializácia takýchto prípadov. Na druhej strane ale zákonná úprava ako aj jej faktická aplikácia najmä v takýchto bežných momentoch styku občana s príslušníkom polície, musí byť natoľko presná a konkrétna aby nemohlo dôjsť ku akýmkoľvek odchýleniam, ktoré navádzajú a otvárajú cesty k zvýhodneniu v konkrétnych prípadoch prostredníctvom korupcie. Policajný zbor preto v záujme zachovania a zlepšovania dôveryhodnosti, musí konať maximum pre to aby občanom v každodennom kontakte zabezpečil, že právo platí pre každého z nich rovnako bez ohľadu na ich finančný status alebo občianstvo.
Zdroje: PPZ SR, Eurostat
Autor: Oto Brunegraf
