Dôležitú úlohu v súdnom aparáte u nás bezpochyby zohráva Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR). Na kontrolu hospodárenia NS SR sa vzťahuje právomoc NKÚ, ktorý nedávno vykonal kontrolu, zameranú na hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami v rokoch 2009-2010, v období kedy bol predsedom NS SR Štefan Harabin.
Ako dopadla kontrola hospodárenia NS SR?
Prvým bodom, ktorému sa chceme pri analýze kontroly venovať, je jedno z najvýznamnejších zistení NKÚ, výsledok nakladania s financiami určenými na odmeňovanie zamestnancov. Podľa zistení NKÚ bolo v uzneseniach Sudcovskej rady NS SR konštatované: „Odmeny budú vyplatené až do výšky, ktorú umožňuje nevyčerpaný mzdový fond sudcov.“[1] Citované znenie je však príliš vágne a umožňuje predsedovi NS SR subjektívne rozhodovať o výške odmien.
Ďalšou z monitorovaných oblastí, bolo odmeňovanie sudcov. Aj v tomto prípade NKÚ zistil značné pochybenia. Odmeny, ktoré boli v kontrolovanom období sudcom vyplatené, sa totiž pohybovali vo veľmi širokom rozpätí. Niektorí sudcovia dostali odmenu vo výške 50 eur, iní až 30 000 eur. Medzi týmito číslami je značný nepomer, z čoho NKÚ vyvodil čiastkový záver, že tým došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a zásady zákazu diskriminácie. Za pravdu dáva NKÚ aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tomto prípade konštatoval porušenie práv sudcov. Správa hovorí aj o dvoch sudcoch, ktorým mala byť vysoká odmena (30 000 eur) vyplatená už dva mesiace po nástupe do zamestnania.
Opomínať nesmieme ani vyplatenie mimoriadnych odmien predsedovi NS SR v rokoch 2009 a 2010. Tieto odmeny dosahovali spolu výšku až 113 000 eur. Za čo vlastne boli predsedovi tieto odmeny udelené? Odmeny boli udelené sudcovskou radou a vtedajšou ministerskou spravodlivosti Vierou Petríkovou. Dôvodom odmien boli mimoriadne výsledky dosiahnuté pri riadnom a včasnom plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov. Je však diskutabilné, či je možné takéto mimoriadne výsledky dosiahnuť vo takomto krátkom a nadväzujúcom období (2009 a 2010).
Problematickými sa javia aj odmeny poskytované zamestnancom NS SR. Až v 16 prípadoch boli zamestnancom vyplatené vysoké odmeny krátko po vzniku ich pracovného pomeru. Odmeny však neboli ani zdôvodnené, čím dochádza k porušeniu právnej úpravy, ktorú v súčasnosti tvorí zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. V zmysle § 142 ods. 3 tohto zákona: „ Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní nadriadený vedúci zamestnanec.“[2] Toto ustanovenie je znením súčasnej právnej úpravy. Tá sa však nelíši od zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ktorý v § 99 ods. 2 upravuje potrebu zdôvodnenia odmeny zamestnancovi totožne s vyššie citovaným § 142 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov.
Záverom správy sa NKÚ uchýlil k odporúčaniu, ktoré sme sa z dôvodu autenticity rozhodli citovať: „Na základe kontrolných zistení NKÚ SR a vlastného poznania kontrolovaného subjektu odporúčame NS SR zvážiť možnosť podania podnetu na orgány činné v trestnom konaní vo veci identifikovaných rizík pri poskytovaní odmien na súde v období rokov 2009 – 2010.“[3] NKÚ tiež dospel k podozreniu, že sa na súde v sledovanom období nakladalo s verejnými prostriedkami nehospodárne.
Úplne znenie správy aj so sprievodným grafom a tabuľkou môžete nájsť tu.
Zdroj: NKÚ
