Výpoveď daná zamestnávateľom
Zákonník práce značne obmedzuje zamestnávateľa vo výpovedných dôvodoch, keďže v zmysle § 61 ods. 2 môže dať zamestnancovi výpoveď iba zo zákonom stanovených dôvodov. Uvedené ustanovenie taktiež upravuje, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pokiaľ tak zamestnávateľ nespraví, výpoveď je neplatná. Výpovedný dôvod taktiež nemožno dodatočne meniť.
Zamestnávateľ môže dať v zmysle § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi výpoveď iba z nasledovných dôvodov:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti;
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti;
- Nadbytočnosť zamestnanca, avšak iba na základe písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách;
- Zdravotné dôvody zamestnanca, spočívajúce v tom, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, prípadne ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva;
- Nespĺňanie predpokladov stanovených právnymi predpismi na výkon práce (napríklad kvalifikačné predpoklady);
- Nespĺňanie požiadaviek spočívajúcich v tom, že zamestnanec s vedúcou pozíciou priamo pod pôsobnosťou štatutárnych orgánov musí byť zvolený alebo vymenovaný určitým orgánom zamestnávateľa;
- Nespĺňanie požiadaviek bez zavinenia zamestnávateľa na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise (môže ísť o niektoré zručnosti, ako napríklad požiadavky na vhodnú komunikáciu so zákazníkmi a pod.);
- Neuspokojivé plnenie pracovných úloh zamestnanca, čomu však musí predchádzať to, že zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil; alebo
- Porušenie pracovnej disciplíny (iba v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa o tom zamestnávateľ dozvedel), alebo dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce musí byť výpoveď doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Konkrétne ju možno v zmysle tohto ustanovenia doručiť zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak žiadne z vyššie uvedených nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Pokiaľ bola výpoveď daná z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, zamestnávateľ nesmie v zmysle § 61 ods. 3 Zákonníka práce počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Ak bola daná výpoveď z organizačných dôvodov, teda pre zrušenie či premiestnenie zamestnávateľa, zo zdravotných dôvodov zamestnanca, alebo pokiaľ nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi, požiadavku obsadenia na základe voľby alebo vymenovania, prípadne nespĺňa požiadavky na riadny výkon práce, podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa je ponúknutie inej vhodnej práce zamestnancovi. Uvedené vyplýva z § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Loading ...
