Výpovedná doba
Pri výpovedi je jej dôležitým aspektom výpovedná doba. Samotný pracovný pomer sa totiž v zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce končí až uplynutím výpovednej doby. Podľa § 62 ods. 2 ZP je výpovedná doba vo všeobecnosti najmenej jeden mesiac.
Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákonníka práce upravuje špecifické prípady, v ktorých je dĺžka výpovednej doby iná. V prípade, že dal výpoveď zamestnávateľ z dôvodu jeho zrušenia, premiestnenia, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je výpovedná doba najmenej:
- Dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, alebo
- Tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
Pokiaľ bola daná zamestnancovi výpoveď z iného dôvodu a zároveň jeho pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval aspoň jeden rok, výpovedná doba je minimálne dva mesiace. Ak však jeho pracovný pomer trval kratšie, uplatní sa všeobecná dĺžka výpovednej doby, ktorou je jeden mesiac. Do doby trvania pracovného pomeru sa v takýchto prípadoch podľa § 62 ods. 5 Zákonníka práce započíta aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.
V prípade výpovede danej zamestnancom, ktorého pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, je v súlade s § 62 ods. 6 Zákonníka práce výpovedná doba minimálne dva mesiace.
Zákonná úprava dĺžky výpovednej doby implikuje, že nie je vylúčené dohodnúť aj dlhšiu výpovednú dobu v pracovnej zmluve či v kolektívnej zmluve. Výpovedná doba však nemôže byť kratšia, než je dĺžka, ktorú stanovuje pre jednotlivé prípady Zákonník práce.
Čo sa týka plynutia výpovednej doby, tá začína od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Rozhodujúcim pre začiatok plynutia výpovednej doby je teda moment doručenia výpovede.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa v pracovnej zmluve môžu dohodnúť podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce aj na peňažnej náhrade, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Táto musí byť najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dohoda o peňažnej náhrade však musí byť zakotvená v pracovnej zmluve a musí byť písomná, inak je takáto dohoda neplatná a budú sa uplatňovať ustanovenia o výpovednej dobe.
