Kto môže spísať závet?
Závet môžu spísať len fyzické osoby a musia tak urobiť osobne. Nie je možné sa dať pri spisovaní závetu zastúpiť a taktiež nie je možné, aby závet urobil v mene zastúpenej osoby zákonný zástupca.
Zriadenie závetu je vekovo ohraničené, a to spôsobom, že závet môže zriadiť osoba, ktorá dovŕšila aspoň 15. rok života. Závetca musí byť spôsobilý na zriadenie závetu a musí ho spísať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nakoľko nesplnenie týchto podmienok zakladá neplatnosť závetu.
Zároveň nie je možné, aby závet spísali spoločne viaceré osoby.
Obsahové náležitosti závetu
Podľa Občianskeho zákonníka musí závet obsahovať deň, mesiac a rok kedy, bol podpísaný. Je možné ho zriadiť iba v písomnej forme, v inej forme by bol neplatný.
Závetca v závete uvedie osoby, ktoré majú po ňom dediť. Má možnosť určiť, ktorému dedičovi pripadnú konkrétne veci alebo práva, inak platí, že podiely sú rovnaké. Aj preto je vhodné zvážiť, či priamo v závete určiť aj podiely (vyjadrené napr. zlomkom alebo percentom), podľa ktorých má byť dedičstvo rozdelené. Konkrétne určenie veci považujeme za vhodný spôsob, ako predísť sporom medzi dedičmi.
Dôležitou skutočnosťou je, že akákoľvek podmienka pripojená k závetu nemá žiadne právne účinky. Jednoduchý príklad – poručiteľ v závete určil, že jeho dedič sa musí rozviesť / rozísť so súčasnou partnerkou. Dedič by v takomto prípade dedil aj bez splnenia podmienky poručiteľa.
Závet možno samozrejme aj zrušiť, ak si závetca svoju poslednú vôľu rozmyslí. Jednoducho môže napísať nový závet, závet zničiť, príp. ho odvolať v rovnakej forme, aká sa vyžaduje pre samotný závet.
Neopomenuteľný dedič
Napriek možnosti svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti nesmie závetca vynechať tzv. neopomenuteľných dedičov.
„Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov,“
stanovuje v § 479 Občiansky zákonník.
Poručiteľ tak v prípade detí (aj adoptovaných) musí dodržať ich zákonne daný podiel podľa toho, či sú maloletí alebo plnoletí.
Aké formy závetu existujú?
Na základe formy poznáme tri spôsoby, akými môžeme zriadiť závet. Je tu možnosť zriadiť závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou, napísaný poručiteľom ale nie jeho vlastnou rukou a poslednou možnosťou je formou notárskej zápisnice.
Závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou
Závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou nevyžaduje, aby pri poručiteľovi boli prítomné iné osoby ako svedkovia. Dôležité je dodržať obsahové náležitosti, o ktorých sme písali vyššie.
Spísaný závet postačuje uložiť na miesto, kde si je osoba istá, že sa po jej smrti nájde. Tu však treba brať do úvahy aj riziká. Závet sa nemusí podariť nájsť alebo sa môže dostať do rúk osobe, ktorá má záujem na jeho zničení. Preto odporúčame vlastnoručne napísaný závet uložiť v Notárskom centrálnom registri závetov. V ňom sa v prípade smrti poručiteľa vykonáva lustrácia a nestane sa, že by sa závet „stratil“.
Závet napísaný pomocou technických prostriedkov alebo inou osobou
Ďalším spôsobom, akým je možné zriadiť závet, je jeho napísanie pomocou technických prostriedkov alebo inou osobou. Avšak v tomto prípade musia byť pri podpise závetu prítomní aj dvaja svedkovia. Musia byť prítomní pri vyhlásení poručiteľa, keď vyhlasuje, že ide o jeho poslednú vôľu. Nevyžaduje sa, aby boli prítomní aj pri spisovaní závetu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Zároveň sem spadá aj prípad, ak by poručiteľ, ktorý nemôže písať alebo čítať, prejavil svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Svedok môže byť pisateľ alebo predčitateľ, nemôže však byť oboje. Následne je potrebné, aby do závetu uviedli, že poručiteľ nemôže písať alebo čítať, kto závet napísal a kto ho nahlas prečítal a zároveň spôsob, akým poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Svedkovia musia listinu podpísať.
Svedkami však nemôže byť blízka osoba a dedič, či už zákonný alebo závetný. Svedkovia musia spĺňať viacero podmienok. Musia byť spôsobilé na právne úkony a nemôžu nimi byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby a tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí.
Závet vo forme notárskej zápisnice
Posledným spôsobom, akým sa dá zriadiť závet, je jeho vyhlásenie do notárskej zápisnice. Ide o bezpečné riešenie z toho hľadiska, že riziko neplatnosti závetu je minimálne, vzhľadom na to, že ho spisuje notár. Ide o nákladnejšie riešenie, ale notár deklaruje formálnu správnosť závetu a zároveň ho eviduje do notárskeho centrálneho registra závetov.
Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu spísať závet iba touto formou. Prítomnosť svedkov nie je potrebná, vyžaduje sa iba v prípade, ak ide o osoby ktoré nevedia čítať alebo písať, osoby nevidomé alebo nepočujúce. V prípade poručiteľa, ktorý nevie čítať alebo písať, notár priberie dvoch svedkov, ktorí musia byť prítomní pri prejave vôle poručníka, pri prečítaní notárskej zápisnice a pri schválení jej obsahu poručiteľom. Ak je poručiteľ nepočujúci, nemý a nevie písať alebo čítať, je potrebná prítomnosť jeho dôverníka. Dôverník musí mať povahu spôsobilého svedka, avšak môže ním byť aj osoba blízka poručiteľovi.
Vydedenie
Vydedenie, resp. listina o vydedení môže byť spísaná v rovnakých troch formách, ako závet, a obdobne na ňu platia aj náležitosti závetu. Môže byť napísaná spolu so závetom, ako jeho súčasť, alebo úplne nezávisle od závetu, ktorý nemusí existovať.
Vydedením môže poručiteľ vydediť svojho potomka – neopomenuteľného dediča, avšak iba v niektorých prípadoch a to ak:
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
trvalo vedie neusporiadaný život.
V listene o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia, ktorý však musí aj objektívne existovať. V prípade napadnutia listiny o vydedení môže byť táto skutočnosť predmetom dokazovania a ak by sa dôvod reálne nepreukázal, k vydedeniu by nedošlo.
Ak predsa len k vydedeniu potomka dôjde, jeho dedičský podiel budú dediť jeho potomkovia. Poručiteľ však má možnosť v listine o vydedení určiť, že sa vydedenie vzťahuje aj na týchto potomkov.
