Koncom novembra predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh by v prípade jeho prijatia a schválenia predstavoval rozsiahle zmeny v Trestnom zákone.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024, časť Trestná politika a väzenstvo. V tomto Programovom vyhlásení sa súčasná vláda zaviazala ku komplexnému vyhodnoteniu Trestného zákona a Trestného poriadku a podľa potreby navrhnúť aj konkrétne návrhy na ich zmeny, ako aj preskúmať zvýšenie ochrany záujmov Slovenskej republiky prostredníctvom noriem trestného práva pred rizikom hybridných hrozieb, týkajúcich sa najmä šírenia propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetických útokov.
Vzhľadom na rozsiahlosť návrhu zákona sa v článku zaoberáme tými najzásadnejšími zmenami.
Zvýšenie hranice vymedzenia spáchanej škody
Návrhom zákona sa navrhuje v § 125 ods. 1 zmeniť malú škodu z 266 eur na sumu 500 eur. Dôvodom je najmä hospodársky vývoj a skutočnosť, že od prijatia Trestného zákona sa táto hranica nikdy nemenila. Zároveň sa navrhuje zaviesť aj nová kategória škody - škoda mimoriadne veľkého rozsahu, ktorej hranica je najmenej 1 000 000 eur, ktorá nachádza svoje využitie najmä pri daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu, ktoré sú nezriedka páchané v tomto rozsahu. Súčasne sa pri väčšine daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu hranica trestnosti posúva na hodnotu väčšej škody.
„Takisto v záujme lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa jednotlivé výšky škody vyjadrujú v konkrétnych pevne určených sumách, nie v násobkoch,“
uvádza dôvodová správa.
Upustenie od trestu odňatia slobody ako univerzálneho trestu
V § 32 ods. 2 sa zavádza pojem trest nespojený s odňatím slobody, ktorý sa používa pri vybraných, menej závažných trestných činoch. Túto zmenu možno chápať ako snahu uviesť do praxe alternatívne trestanie a odkloniť sa od súčasného stavu, kde je odňatím slobody postihovaný každý trestný čin. Podľa návrhu sa týmto spôsobom má pripomínať a vyjadrovať aj základný rozlišovací charakteristický znak jednotlivých trestov, a teda skutočnosť, či pri ich výkone dochádza k uväzneniu v príslušnom zariadení alebo či odsúdený vedie počas výkonu trestu svoj život na slobode. Zavedenie takýchto alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody bude podľa návrhu zákona môcť súd ukladať napríklad pri navrhovaných zneniach trestných činov neoprávneného prechovávania omamnej látky alebo psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 alebo ohovárania podľa § 373 ods. 1. Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície vyjadrených v programovom vyhlásení vlády realizovaná ich doplnením o účinnejšie mechanizmy vynucovania a kontroly ich dodržiavania v rámci probačného dohľadu.
Zmena pri postihovaní drogových trestných činov
Návrh zákona v tomto bode reaguje na neprimeranosť trestov odňatia slobody, ktoré boli, resp. v zmysle stále platnej právnej úpravy sú ukladané užívateľom drog. V návrhu zákona sa zdôrazňuje, že napriek vôli zmierniť tvrdé tresty za drogové trestné činy, držba akéhokoľvek množstva drogy ostáva naďalej protiprávnym konaním a návrhom zákona sa nesmeruje k dekriminalizácii či legalizácii drog. Cieľom návrhu je najmä odlíšiť trestanie užívateľov drog od trestania dílerov drog, keďže trestanie dílerov má byť značne prísnejšie.
V návrhu zákona sa odstraňuje pojem „pre vlastnú potrebu“ a „obvyklá jednorazová dávka drogy“. Naopak, ustanovujú sa presné množstvá drog, od ktorých sa následne odvíja aj trestnosť daného skutku.
„Osobitne reagujeme na najčastejšie páchaný drogový delikt, prechovávanie marihuany v množstve do 1 gramu, (po novom tzv. nepatrné množstvo marihuany), pri ktorom by sa už neukladal trest odňatia slobody, ale niektorý z alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody. Účelom návrhu v tejto časti je minimalizovať negatívne dopady na spoločenské uplatnenie spravidla mladistvých prvopáchateľov spôsobené okrem iného aj viacročným zápisom v registri trestov,“
spresňuje rezort spravodlivosti.
Návrhom sa osobitne upravuje trestný čin pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú a psychotropnú látku. Nanovo sa upravuje mechanizmus určovania rozsahu spáchania drogových trestných činov, pričom sa zavádza objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na meraní hmotnosti zaistenej drogy a alebo počte pestovaných rastlín.[1]
Rozšírenie osobitného motívu nenávisti voči určitým skupinám obyvateľstva a nová skutková podstata trestného činu podnecovania šírenia nenávisti
Podľa návrhu zákona by sa mal § 137 ods. 7 písm. c) doplniť o extrémistické materiály obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich alebo jeho zdravotné postihnutie.
Okrem uvedenej zmeny sa má zaviesť aj nová skutková podstata trestného činu podnecovania vzbudzujúceho nenávisť, ktorou predkladateľ reaguje na stupňujúce sa útoky voči predstaviteľom rôznych povolaní ako napr. lekári, zdravotné sestry, učitelia či poskytovatelia služieb. Z hľadiska systematiky je zaradený medzi trestné činy proti iným právam a slobodám do deviatej hlavy II. dielu. Doplnenie tohto ustanovenia je reakciou na aktuálny nárast útokov voči lekárskemu personálu, učiteľom, bezpečnostným zložkám, novinárom, ale aj zamestnancom podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre každodenný život. Medzi osobitné motívy spáchania trestného činu sa totiž zaraďuje aj spáchanie trestného činu pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie. Spáchanie trestného činu z osobitného motívu zvyšuje trestnú sadzbu.
Sprísňovanie postihovania trestných činov proti životnému prostrediu
Návrh zákona výrazne zvyšuje trestnú sadzbu pri trestných činoch proti životnému prostrediu. Táto zmena je reakciou na globálnu krízu, pričom sa zdôrazňuje vplyv zhoršujúceho sa životného prostredia na zdravie a život ľudí. Návrhom zákona zároveň dochádza k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu.
Komplexná úprava trestného činu znásilnenia
Návrh zákona sa venuje aj trestnému činu znásilnenia, pričom navrhuje aby sa trestné činy znásilnenia podľa súčasného § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia spojili do spoločného ustanovenia s názvom Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia. Cieľom zmeny je, aby sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, bol trestným činom.
„Navrhovaná úprava je inšpirovaná Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k „donúteniu“, čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, nakoľko každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak, tzv. fight or flight režim môže nahradiť naopak paralýza a neschopnosť akokoľvek proti situácii zakročiť. Zároveň sa nejaví ako správna ani požiadavka, aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu, pretože napríklad pri nerovnosti postavení páchateľa a obete, či už z dôvodu nerovného postavenia žien a mužov, alebo z dôvodu inej pozície autority, napríklad zamestnávateľa, môže byť buď bezprostredná hrozba rôzne vnímaná obeťou a páchateľom alebo ani nemusí existovať a napriek tomu dôjde k sexuálnemu násiliu,“
vysvetľuje predkladateľ v dôvodovej správe.
Šírenie hoaxov ako trestný čin
Pandémia ochorenia Covid-19 so sebou priniesla okrem iného aj nárast šírenia dezinformácií, ktoré sú svojím dopadom spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí. Na tento stav reaguje aj návrh zákona, konkrétne tým, že chce zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu šírenia dezinformácií.
„Trestným činom bude výroba alebo rozširovanie vedome nepravdivej informácie, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu,“
uvádza dôvodová správa.
Nové trestné činy
Návrh zákona zavádza aj nové trestné činy, napr. Využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi (t. j., páchateľom trestného činu bude aj „klient“ využívajúci služby obchodovania s ľuďmi), Výroba a držba prostriedkov určených na prekonanie zabezpečenia (týka sa podomácky vyrobených prostriedkov slúžiacich napríklad na prerušenie zabezpečenie vozidla, čo umožní páchateľovi vozidlo odomknúť), Šírenie nepravdivej informácie, Účasť detí v ozbrojených konfliktoch, a pod.
Momentálne je návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní, celý materiál nájdete na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/744. O priebehu legislatívneho konania Vás budeme informovať.
