Domnienky otcovstva a ich podstata pri určovaní otcovstva
Otcovstvo ako právny status predstavuje jednu z najvýznamnejších osobnostných, rodinných a majetkových väzieb v živote dieťaťa aj rodičov. Právny poriadok Slovenskej republiky preto venuje určeniu otcovstva mimoriadnu pozornosť a upravuje ho prostredníctvom systému zákonných domnienok. Domnienka otcovstva predstavuje zákonný predpoklad, že určitý muž je otcom dieťaťa, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zákon o rodine upravuje tri domnienky otcovstva:
- Otcovstvo manžela matky,
- Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
- Určenie otcovstva rozhodnutím súdu.
Tieto domnienky sú zoradené hierarchicky, pričom ďalšia domnienka sa uplatní až vtedy, ak predchádzajúca neprichádza do úvahy.
Rímske právo nie je mŕtva história, naopak, jeho prvky sú prítomné aj v súčasnosti. Slovenské právo aj v dnešnej dobe využíva množstvo rímskoprávnych tradícií a zásad. Jednou z nich je aj zásada „matka je istá vždy, otec nikdy” (lat. mater semper certa est, pater semper incertus est). Východiskom tejto zásady je neistota otcovstva. Právo musí najprv vyriešiť otázku, kto je otcom, pretože matka je už známa. Celý proces určovania otcovstva v práve existuje preto, že otcovstvo je neisté. Aj keď biologická neistota sa v súčasnej dobe zásadne minimalizovala, právna neistota zostáva, kým otcovstvo nie je formálne určené.
Otcovstvo manžela matky ako prvá domnienka určenia otcovstva
Otcovstvo manžela matky predstavuje prvú a najsilnejšiu domnienku otcovstva v slovenskom právnom poriadku. Ide o právny mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje rýchle, stabilné a právne zrozumiteľné určenie otcovstva bez potreby konania či dokazovania.
„Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.”
Za otca sa teda v zmysle zákona o rodine považuje:
- Manžel matky, ak sa dieťa narodilo v čase trvania manželstva,
- Manžel matky, ak sa dieťa narodilo do 300 dní od zániku manželstva.
Predpokladom na uplatnenie tejto domnienky je trvanie manželstva, resp. civilnoprávny stav manželstva. Manžel matky je považovaný za otca okamžite a bez ďalších úkonov. Manžel matky má povinnosť dieťa vyživovať. Zároveň má takéto určenie otcovstva vplyv aj na dedenie. Dieťa dedí po manželovi matky a manžel matky dedí po dieťati.
Domnienka otcovstva manžela matky je síce silná, ale je vyvrátiteľná. Manžel môže totiž do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
