Určenie otcovstva predstavuje jednu z kľúčových otázok rodinného práva, ktorá má zásadný význam tak pre postavenie dieťaťa, ako aj pre samotných rodičov. Ide o statusovú otázku, z ktorej vyplývajú rozsiahle osobné i majetkové práva a povinnosti, a to od rodičovských práv a povinností až po dedičské nároky či prístup k informáciám o zdravotnom stave. Základným cieľom právnej úpravy je zabezpečiť, aby bolo rodičovstvo determinované čo najpresnejšie, v súlade s biologickou realitou a v najlepšom záujme dieťaťa.
Určenie otcovstva podľa slovenského právneho poriadku
Slovenský právny poriadok vychádza z tradičného konceptu troch domnienok otcovstva, ktoré slúžia ako hierarchicky usporiadané mechanizmy identifikácie otca. Problematika určenia otcovstva však ďaleko presahuje rámec samotných domnienok, pretože zahŕňa aj procesné postupy, dôkazné prostriedky, špecifiká konania pred súdom, otázky ochrany osobných údajov, zásahy do súkromia a vzťah k medzinárodným záväzkom Slovenska.
Úprava otcovstva je v našom právnom poriadku obsiahnutá najmä v:
- Zákone o rodine,
- Civilnom mimosporovom poriadku,
- Ústave Slovenskej republiky.
Určenie otcovstva podľa slovenského právneho poriadku
Najlepší záujem dieťaťa je kľúčový pri určení otcovstva
Najlepší záujem dieťaťa predstavuje súhrn podmienok, rozhodnutí a opatrení, ktoré najviac podporujú zdravý vývin dieťaťa, ochranu jeho identity, bezpečnosť, stabilitu vzťahov a napĺňanie jeho práv a zároveň zohľadňujú individuálne potreby konkrétneho dieťaťa.
Pojmy určenie otcovstva a najlepší záujem dieťaťa spolu úzko súvisia, pretože každé rozhodovanie o tom, kto je otcom dieťaťa priamo ovplyvňuje jeho identitu, stabilitu a celkový vývin. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je pri určovaní otcovstva nielen doplnkovým kritériom, ale je to aj ústredný hodnotový rámec, ktorý súd a orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musia rešpektovať pri každom rozhodnutí.
Pri starších deťoch má pri určovaní otcovstva význam ich vlastný názor. Ten môže ovplyvniť akceptáciu otca, budovanie vzťahu aj hodnotenie rodinného prostredia.
Súd musí názor dieťaťa brať do úvahy, pretože je to priamy prejav jeho najlepšieho záujmu. Niekedy sa určenie otcovstva zneužíva (napr. účelovým priznaním otcovstva, popieraním z pomsty a podobne). Úlohou súdu je chrániť dieťa pred konfliktmi dospelých a manipuláciou. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa zabezpečuje, že určovanie otcovstva nie je len otázka biológie, ale komplexné rozhodovanie o životnej situácii dieťaťa.
