Stephen Thaler, vynálezca systému umelej inteligencie (AI[1]) s názvom Dabus (device for the autonomous bootstrapping of unified sentience), chcel prihlásiť vynález, ktorý Dabus vytvoril s tým, že do patentovej prihlášky uviedol ako autora vynálezu AI – Dabus. Thalerov právnik Ryan Abbott podal v roku 2018 a 2019 prihlášky na 17 patentových úradoch po celom svete, vrátane Európskej únie, USA, Číny, Japonska a Indie. Prihláška bola zamietnutá na každom úrade, okrem Juhoafrického patentového úradu, ktorý sa v júli 2021 zapísal do histórie, keď vydal patent, v ktorom bol ako vynálezca uvedený systém AI.
Európsky patentový úrad prihlášku zamietol s tým, že kládol dôraz na skutočnosť, že podľa platného práva Európskej únie môže byť vynálezcom, resp. autorom iba fyzická osoba. V podmienkach SR uvedené vyplýva aj priamo zo zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon („Autorský zákon“), ktorý v ustanovení § 13 uvádza, že autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Skutočnosť, že musí ísť o fyzickú osobu ďalej vyplýva aj zo samotnej povahy diela, keďže podľa ustanovenia § 3 ods. 1 sa za dielo považuje predmet z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktorý je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že tvorivú duševnú činnosť môže vykonávať iba fyzická osoba, teda človek, čo podporuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Rozhodnutie opiera Európsky patentový úrad o článok 81 Európskeho patentového dohovoru[2] (EPD) , ktorý ustanovuje, že žiadateľ musí určiť pôvodcu. Podľa článku 60 ods. 1 EPD má právo na európsky patent vynálezca alebo jeho právny nástupca. Úrad sa k prípadu vyjadril v decembri 2021 v Tlačovom komuniké nasledovne:
„V prípadoch J 8/20 a J 9/20 vyvstala otázka, či prihlasovateľ pri žiadosti o európsky patent môže označiť za vynálezcu stroj s umelou inteligenciou, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony. Prihlášky označujúce systém AI DABUS za vynálezcu boli podané vo viacerých jurisdikciách vrátane Európskeho patentového úradu. Žiadateľ tvrdil, že vynálezy boli vytvorené autonómne DABUS. Podľa EPD je označenie pôvodcu formálnou požiadavkou, ktorú musí prihláška patentu spĺňať podľa článku 81 EPD a pravidla 19(1) EPD. Posúdenie tejto formálnej požiadavky prebieha pred a nezávisle od vecného prieskumu a nezahŕňa žiadnu úvahu o tom, či predmet prihlášky spĺňa požiadavky patentovateľnosti.“[3]
V uvedenom rozhodnutí sa úrad stále opiera o skutočnosť, že podľa platného európskeho práva môže byť autorom iba fyzická osoba, čo v našej jurisdikcii platí dodnes.
Je otázne, kedy a či vôbec sa európska legislatíva začne zaujímať o túto problematiku a pri vytváraní právnych noriem bude brať ohľad aj na technologický vývoj. Tejto téme sa vo svojom článku[4] venoval aj Zoltán Gyurász:
„Samotná myšlienka konvergencie umelej inteligencie a práv duševného vlastníctva môže pripadať možno nezvyčajným, hlavne keď si predstavíme primárnu funkciu práv duševného vlastníctva v zabezpečení ekonomickej návratnosti pre tvorcu a zároveň zabránenie iným v neoprávnenom využívaní jeho obsahu. Zdá sa, že umelá inteligencia ako obyčajný nástroj na výrobu takéhoto obsahu nemá žiadnu z týchto ekonomických potrieb, a preto by otázka poskytnutia ochrany podľa práva duševného vlastníctva nemala byť ani relevantná. Rastúca sofistikovanosť Nových technológii a prístupnosť k otvoreným údajom však umožnila transformáciu počítačom generovaných prác (Computer-Generated Works) na jednu z hlavných prispievateľov do kreatívnej a inovačnej sféry.“[5]
Stotožňujeme sa s názorom, ktorý vo svojom článku prezentoval Z. Gyurász a budeme sa zaujímať o ďalší vývoj práva duševného vlastníctva ovplyvnený technologickým vývojom. Je totiž nepochybné, že s nárastom technologických vymožeností a umelej inteligencie bude narastať aj potreba právnej regulácie týchto oblastí. Vývoj situácie budeme sledovať a informovať vás o ňom.
