Slovenskou republikou nedávno otriasla správa o útoku strelca v Bratislave voči nevinným ľudom. Média informovali o konaní mladého človeka, ktorý pod vplyvom radikalizácie prostredníctvom sociálnych sietí streľbou ukončil dva ľudské životy. Podľa medializovaných informácií sa mal incident odohrať v nočných hodinách pred známym bratislavským podnikom Tepláreň. Ten zvykne navštevovať LGBTI+ komunita, a zrejme to bolo aj motívom útočníka zasiahnuť na tomto mieste. Legálne držanou zbraňou svojho otca útočník na mieste usmrtil dvoch náhodných ľudí. Streľba si vyžiadala aj zranenie mladej ženy, ktorá v podniku pracovala ako čašníčka. Útočník z miesta činu následne ušiel a polícia nasadila početné sily a prostriedky na jeho vypátranie. Páchateľa streľby vypátrali podľa policajných informácií o niekoľko hodín po tipe občana, no strelec už nejavil známky života. Polícia predpokladá, že si siahol na život sám, na základe strelného poranenia na hlave a zanechaného listu na rozlúčku.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry po konzultácii so špeciálnym prokurátorom zmenil právnu kvalifikáciu skutku streľby na Zámockej ulici v Bratislave na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Takto kvalifikované konanie po preukázaní súdom by bolo jedným z prvých v histórií Slovenskej republiky, ktorá s terorizmom ako takým veľké skúsenosti zatiaľ nemá.
Čo hovorí Trestný zákon?
Trestné činy terorizmu sú vymedzené v ustanovení § 140b Trestného zákona. Považujú sa za ne trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestný čin teroru podľa § 313 a 314, trestný čin teroristického útoku podľa § 419, trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c, trestný čin cestovania na účel terorizmu podľa § 419d a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d).
V prípade strelca z Bratislavy pôjde podľa vyšetrovateľa NAKA o trestný čin podľa ustanovenia § 419 Trestného zákona. Toho sa dopustí ten, kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela, hrozí spáchaním útoku alebo spácha útok ohrozujúci život, zdravie človeka alebo jeho osobnú slobodu v zmysle ods.1 písm. a). Samotné ustanovenie tohto paragrafu je koncipované omnoho širšie pre rôzne situácie vymedzené v písmenách b) až f), kde v prvom odseku tohto trestného činu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Ak by takýto páchateľ naplnil znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu v druhom odseku, súd je povinný uložiť mu doživotný trest odňatia slobody.
Z citácie predmetného ustanovenia je zrejmé, že tento trestný čin bude smerovať proti najdôležitejším základom životaschopnosti štátu ako takého. Aj keď v prípade streľby v Bratislave išlo o mimoriadne tragický čin, je na zamyslenie, či takéto konanie strelca napĺňa skutkovú podstatu trestného činu teroristického útoku. V samotnej kvalifikácii skutku po týchto udalostiach nemali jasno ani orgány činné v trestnom konaní. V počiatočnej fáze vyšetrovania vyhodnotili tento skutok ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v časti štádiu pokusu podľa ustanovenia § 14 Trestného zákona. Neskôr na tlačovej konferencii zo dňa 14.10.2022 špeciálny prokurátor JUDr. Lipšic spolu s riaditeľom NAKA plk. Mgr. Daňkom informovali o zmene právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v zmysle ustanovenia § 144 spáchaným z osobitného motívu podľa ustanovenia §140 písm. e) Trestného zákona a to z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Takáto v poradí druhá kvalifikácia pritom dáva omnoho väčší zmysel s ohľadom na okolnosti skutku, ako súčasné právne posúdenie ako teroristický útok.
Odborná verejnosť už začala poukazovať na pravdepodobnú nadkvalifikáciu skutku, nakoľko hoci ide o veľmi neštastnú udalosť, ťažko v nej racionálne badať právne naplnenie skutkovej podstaty teroristického útoku. Podobné nadkvalifikovanie skutku by pritom nebolo ojedinelé zo strany orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) pokiaľ ide o mediálne známe kauzy. Nie je známe, či takáto zmena kvalifikácie zo strany OČTK prišla na základe mediálneho tlaku, pri ktorom média skloňovali slovo terorizmus okamžite po zverejnení streľby, alebo skutočne zhodnotili konanie páchateľa ako spôsobilé poškodiť ústavné zriadenie štátu alebo ohroziť dôležité štruktúry štátu v zmysle skutkovej podstaty trestného činu teroristického útoku. Z tej pritom objektívne do úvahy prichádza v kontexte streľby v Bratislave iba veta : „závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo“. Tento kvalifikačný znak zrejme OČTK odvodzujú zo zverejneného manifestu páchateľa na sociálnej sieti, v ktorom vyzýval na boj proti židovskému nepriateľovi a jeho systému, k nadradenosti bielej rasy, nenávisti k židom a menšinám, pričom v ňom popisuje aj návody, ako voči menšinám konať.
Zastrašenie obyvateľstva
V tomto prípade je potrebné poukázať na zásadnú skutočnosť, že jediná skutková okolnosť z trestného činu teroristického útoku, a to spôsobilosť závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo, je pomerne nemožná z dôvodu smrti páchateľa. Pokiaľ by páchateľ naďalej unikal pred políciou alebo by bol členom skupiny, ktorá sa na tomto útoku podieľala, bolo by takéto konanie možno vyhodnotiť ako spôsobilé reálne zastrašiť obyvateľstvo, nakoľko by boli teoreticky možné ďalšie útoky. V tomto prípade však strelec spáchal podľa informácií polície samovraždu a teda nie je ani v teoretickej rovine predpokladať ďalšie ohrozenie v kontexte tohto skutku.
Zo samotného manifestu zverejneného páchateľom popisujúceho nenávisť voči menšinám pritom možno vyvodiť zaradenie tohto skutku skôr medzi extrémistické ako teroristické. Trestné činy extrémizmu smerujú najmä k potlačeniu základných práv a slobôd a prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Kvalifikačné znaky extrémizmu pritom oveľa výstižnejšie charakterizujú konanie páchateľa streľby z Bratislavy, ako kvalifikačné znaky trestných činov terorizmu.
V neposlednom rade toto trestné stíhanie trpí závažnou vadou, a to smrťou predpokladaného páchateľa. V zmysle ustanovenia § 9 ods.1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Pokiaľ teda z ďalších dôkazov nevyplynie dôvodné podozrenie, že sa na tomto trestnom čine podieľali aj iné osoby, nebude možné v tomto trestnom stíhaní pokračovať bez ohľadu na kvalifikáciu trestného činu. Je teda dôvodné predpokladať, že toto trestné stíhanie bude zastavené bez toho, aby bolo právoplatným súdnym rozhodnutím potvrdené, že išlo o teroristický útok.
Zodpovednosť rodičov strelca
Skutočnosť, že pravdepodobne tento skutok nikdy nebude riadne ustálený súdom, má vplyv aj na ďalšie okolnosti vyplývajúce zo streľby v Bratislave. Špeciálny prokurátor na tlačovej konferencii ohľadom tohto trestného činu vyslovil domnienku o trestnom stíhaní rodičov strelca z dôvodu, že mali mať vedomosť o jeho konaní a túto skutočnosť neoznámili polícii.
V tomto prípade prichádza do úvahy podozrenie z trestného činu v zmysle ustanovenia § 340 Trestného zákona a to neoznámenie trestného činu. V prípade dokázania viny hrozí páchateľom trest odňatia slobody až na tri roky. Nie je známe, odkiaľ má špeciálny prokurátor tieto informácie a nakoľko sú hodnoverné, pretože túto tézu nepodporil žiadnymi inými informáciami. Momentálne polícia vychádza z domnienok, že strelec po skutku prišiel domov, kde si mal vymeniť zbrane a šaty. Pokiaľ by sa tieto informácie zakladali na pravde, bude značne problematické dokázať skutočnosti zakladajúce podozrenie o vedomosti rodičov strelca o jeho konaní. Nielen z dôvodu vierohodnosti skutkového deja vykresľovaného políciou, kde sa syn po streľbe vráti domov, informuje rodičov o dvojnásobnej vražde ktorú spáchal, vymení si šaty a vezme si druhú zbraň od svojho otca a následne sa vydá znovu do ulíc bez toho, aby rodičia na to akokoľvek reagovali. Skutková podstata tohto trestného činu hovorí o hodnovernom dozvedení sa o spáchaní trestného činu. Nakoľko predpokladaný páchateľ je mŕtvy, bude veľmi náročné dokázať, či a ako hodnoverne boli jeho rodičia oboznámení s jeho skutkom.
V prípade odmietnutia výpovede jeho rodičov v zmysle zákazu sebaobviňovania, bude o to ťažšie udržať dôkazné bremeno zo strany OČTK, ak sa rozhodnú jeho rodičom vzniesť obvinenie pre neoznámenie trestného činu. Samotný predpoklad že by páchateľ oznámil rodičom čo spáchal, bude problematické ak nie nemožné preukázať, nakoľko už jeho otec verejne poprel vedomosť o takomto konaní zo strany syna v mediálnom rozhovore s bývalým opozičným poslancom. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na druhý odsek trestného činu neoznámenia trestného činu, ktorý hovorí, že trestnosť skutku zaniká, ak by osoba oznámením vystavila blízku osobu nebezpečenstvu trestného stíhania, čo by bol jednoznačne prípad rodičov a syna.
Schvaľovanie a podporovanie teroristického útoku
V súvislosti s touto udalosťou sa objavili na sociálnych sieťach rôzne reakcie ľudí na daný skutok. Polícia už avizovala trestné stíhanie každého, kto by podporoval alebo schvaľoval tento teroristický útok. Pokiaľ však bude toto trestné stíhanie zastavené, a teda nebude právoplatne súdmi rozhodnuté o spáchaní teroristického útoku, nebude možné ani stíhanie v prípade jeho schvaľovania.
Podobné výstrahy zo strany polície smerovali k občanom krátko po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine. Polícia avizovala trestné konania pre podozrenia z trestného činu ohrozenia mieru v zmysle ustanovenia § 417 Trestného zákona. Ako však ukázala prax, ostalo hlavne pri mediálnych vyjadreniach. Opäť sa potvrdilo, že vyjadrenia na tlačových konferenciách a právna realita sú dve rozdielne veci, nakoľko po týchto vyhláseniach zo strany polície nebolo preukázané aby takto polícia aj skutočne konala, hoci sa na sociálnych sieťach objavovali mnohopočetné prípady kladných ohlasov na tento konflikt. Problémom nebola iba pochybná právna kvalifikácia príspevkov na sociálnych sieťach jednotlivcov a ich identifikácia, ale aj samotné dokazovanie úmyslu, definičného znaku vojny a vojnovej propagandy a mnoho iných skutočností vyplývajúcich z tohto trestného činu.
Rešpektovanie základných ľudských práv
Po tejto tragickej streľbe sa v mediálnom priestore rozmohla masívna kampaň na ochranu príslušníkov LGBTI menšiny. Otázky pomoci a ochrany tejto komunity sú na mieste nielen kvôli tejto udalosti, ale kvôli rešpektovaniu základných ľudských práv a posúvaniu štandardu demokratickej krajiny na vyššie priečky. Napriek tomu, že strelec vo svojom manifeste útočil najmä na židovskú komunitu, v médiách sa ako odpoveď na túto streľbu preberala téma uzatvárania manželstiev rovnakého pohlavia, resp. uzatvárania registrovaných partnerstiev. Nie je celkom zrejmé, ako táto téma má vyriešiť spolužitie, rešpekt a pochopenie zo strany majority voči tejto menšine. Vzhľadom na momentálnu úpravu Ústavy SR v čl. 41 ods.1, ktorý definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, nie je ústavne súladné prijať zákon umožňujúci manželstvo rovnakého pohlavia.
Záver
Média bez toho, aby si dali námahu pozrieť si skutkovú podstatu trestných činov terorizmu, hovoria o kvalifikácii konania strelca ako o hotovej veci. Málokto si pritom spomenie na prípad bombového útoku na námestí v Košiciach. Útočník Ladislav Kuc vtedy vložil podomácky zostrojenú bombu naplnenú klincami do smetného koša v blízkosti frekventovaného miesta pre hostí reštaurácie s úmyslom spôsobiť ujmu na zdraví a životoch. Konal tak z dôvodu jeho predstáv, že zvieratám sa nedostáva dostatočnej pomoci a ochrane, čo spomenul aj vo svojom manifeste. Všeobecné súdy ho pôvodne odsúdili na 25 rokov trestu odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin terorizmu. Najvyšší súd SR však tieto rozhodnutia zrušil s odôvodnením, že takéto konanie nevykazovalo všetky znaky teroristického činu a bol teda nesprávne právne kvalifikovaný. Skutok bol prekvalifikovaný na všeobecné ohrozenie, a na záver bol tento páchateľ právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na 10 rokov.
Je otázne, prečo v tejto situácii neotvárajú otázky príčin a procesov radikalizácie detí a mladých ľudí najmä prostredníctvom sociálnych sietí, otázky šikany na školách či nedostatočnej psychologickej pomoci ľuďom, ktorí takúto pomoc potrebujú. Netreba zabúdať, že aj v prípade strelca z Bratislavy boli medializované informácie o tvrdej šikane voči jeho osobe a to až do takej miery, že musel opustiť danú školu a vyhľadať odbornú pomoc. Vyššia pozornosť, hoci už nie tak mediálne príťažlivá, by sa mala venovať práve príčinám takýchto konaní páchateľov, aby nebolo potrebné vyrovnávať sa s ich následnými tragickými skutkami.
