Súdna rada a justícia
V novom režime bude polovica Súdnej rady tvorená osobami mimo sudcovského povolania, pričom týchto nesudcov bude môcť navrhovať iba prezident, vláda a parlament. Účelom nového nastavania je zabezpečenie rovnováhy pre celú justíciu a zvýšenie verejnej kontroly súdnictva. Novinkou je aj regionálny princíp, podľa ktorého sa voľné miesta pre členov volených sudcami rozdelia na volebné obvody a tým pádom budú môcť sudcovské rady navrhovať svojich kandidátov na členov Súdnej rady iba v rámci svojho obvodu. Sudcovia najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu budú voliť jedného člena spomedzi seba a ďalších 8 členov budú voliť sudcovia všeobecných súdov v troch volebných obvodoch. Tento systém má zvýšiť reprezentatívnosť Súdnej rady a zabezpečiť proporciálne zastúpenie regiónov. Zástupcovia Najvyššieho súdu SR budú mať 1 volebný obvod.
Súdna rada získava novú pôsobnosť vo veciach majetkových pomerov sudcov a zároveň bude môcť vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov na výkon sudcovskej činnosti. Ako uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR:
„Preverovať majetkové pomery sudcu a tiež prijímať stanoviská k sudcovskej spôsobilosti bude môcť súdna rada na základe vlastného konania a preverovania ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Súdna rada tak sama autonómne rozhodne, aké podklady potrebuje, aké informácie si od ktorých orgánov verejnej moci vyžiada a sama tieto informácie vyhodnotí.“
Na Súdnu radu sa bude môcť obrátiť sudca obvinený zo spáchania trestného činu ohýbania práva, aby posúdila splnenie podmienok na stíhanie sudcu – ak so stíhaním nebude Súdna rada súhlasiť, toto konanie nebude ďalej pokračovať.
„Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky,“
uvádza v tlačovej správe NR SR.
Reforma ruší rozhodovaciu imunitu sudcov všeobecných súdov – za právny názor a konanie bude môcť byť sudca disciplinárne aj trestne zodpovedný iba vtedy, ak tieto budú svojvoľné, nepodložené, hraničiace so zneužitím moci a ignorujúce judikatúru a právne predpisy.
Zakotvuje sa aj vekový cenzus pre sudcov – sudcovia všeobecných súdov môžu funkciu vykonávať do 67 rokov, sudcovia ústavného súdu až do veku 72 rokov.
Najvyšší správny súd
V rámci súdnej štruktúry vznikne úplne nový súd, ktorý bude mať v oblasti správneho práva obdobné postavenie ako Najvyšší súd SR. Zároveň pod neho prejdú aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov, prokurátorov a v nejakom rozsahu aj ostatných právnických povolaní. Najvyšší správny súd bude sídliť v Bratislave, pričom začať svoju činnosť by mal k 1. augustu 2021. Do toho času bude priestor dostatočne personálne zabezpečiť a funkčne zabezpečiť súd, ktorému môže predsedať aj nesudca, ktorý musí spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Na Najvyššom správnom súde by malo pracovať podľa ministerky spravodlivosti 30 sudcov, pričom základ by mali tvoriť súčasní sudcovia Najvyššieho súdu a správni sudcovia z krajských súdov, ktorí budú na miesta obsadzovaní po výberovom konaní.
„Viem, že sudcovia správneho kolégia si veľmi želali a želajú vznik najvyššieho správneho súdu, ale niekedy mám obavy, aby tento krásny projekt nezlyhal práve na personálnych otázkach, pretože bez ‚kostry kvalitných a skúsených sudcov, ktorí na správnom kolégiu rozhodne sú, by tento projekt nemohol byť úspešný,“
vyjadril sa predseda správneho kolégia Najvyššieho súdu Jozef Milučký, ktorý je v odborných kruhoch adeptom na šéfa Najvyššieho správneho súdu.
Ústavný súd SR
Reforma Ústavného súdu SR zvyšuje kvóra pre voľbu kandidáta, stanovuje verejné hlasovanie o kandidátoch na ústavného sudcu a nanovo formuluje podmienky pre vymenovanie do funkcie ústavného sudcu. Podmienkami na výkon ústavného sudcu sú bezúhonnosť, morálny kredit a právna prax, pričom bezúhonnosť sa doteraz neposudzovala. Morálnym kreditom sa rozumie, aby morálne vlastnosti a život kandidáta boli zárukou, že bude vykonávať svoju funkciu riadne. Akékoľvek konanie sudcu, ktorého konania spochybní jeho morálny kredit, môže byť predmetom disciplinárneho konania.
Zvyšuje sa kvórum pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, na úspešné zvolenie bude potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov NR SR. Ak zvolenie v tejto väčšine neprebehne úspešne ani v druhom kole, bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Schválená bola aj verejná voľba kandidátov na ústavných sudcov.
Novinkou je aj zavedenie možnosti prezidentovi vybrať a vymenovať za ústavných sudcov tých kandidátov, ktorí boli síce zvolení parlamentom, ale nebol zvolený dostatočný počet kandidátov. Zákon sa tak vyrovnáva s prípadnou pasivitou parlamentu pri nezvolaní kandidátov na ústavných sudcov, ktorého následkom je nefunkčnosť Ústavného súdu.
Ústavný súd už nebude môcť procesne zamietať návrh na začatie konania. Novelou sa táto možnosť odstránila z dôvodu predchádzania prípadom odmietnutia spravodlivosti. Povinnosťou Ústavného súdu tak bude nájsť dohodu a kvórum pre či už pozitívne alebo negatívne rozhodnutie.
Uberá sa kompetencia Ústavného súdu, ktorý doteraz udeľoval súhlas so vzatím do väzby sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. O vzatí do väzby bude tak rozhodovať súd príslušný na konanie a rozhodovanie v prípravnom konaní, čiže okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd.
Zmena rozhodovania Ústavného súdu
Podľa schválených zmien nebude môcť Ústavný súd preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, čím sa značne redukuje prieskumná právomoc Ústavného súdu SR. Podľa časti odbornej verejnosti k zmene kompetencie Ústavného súdu došlo na poslednú chvíľu formou pozmeňujúceho návrhu bez odbornej diskusie, ktorú takáto zásadná zmena vyžaduje. K uvedenému zaujala stanovisko aj Slovenská advokátska komora („SAK“), podľa ktorej je takáto zmena mimoriadne sporná z ústavno-právnych ale aj ústavno-politických dôvodov, najmä z nasledujúcich dôvodov:
- doplnenie tejto zmeny v pokročilej fáze legislatívneho procesu, čo pri takejto zásadnej zmene považuje SAK za absolútne neprimerané,
- časť výsledkov NR SR a jej normotvorná činnosť bude imúnna voči kontrole Ústavného súdu. Znížená transparentnosť procesu zmien ústavného poriadku súvisí s nízkou legitimitou obsahu tejto zmeny,
- chýba rozlíšenie medzi kategóriami ústavných zákonov a preto ich paušálne vyňatie z kontroly robí predmetný návrh aj hmotnoprávne nekvalifikovaným.
„Dôsledkami rýchlo navrhovaných a bez diskusie predkladaných zmien ústavy môžu byť aj reputačné riziká pre Slovensko v medzinárodnom meradle. Ak oslabíme ústavný súd ako hlavný orgán kontroly ústavnosti, prípadné spory môžu končiť až na ESĽP,“
uvádza vo svojom stanovisku SAK, ktoré v plnom znení nájdete tu.
