O čom sa diskutovalo
Na toto stretnutie sa okrem samotného ministra dostavili aj riaditelia sekcií legislatívy, civilného práva a elektronizácie súdnictva, takže bolo možné diskutovať na témy z rôznych oblastí spadajúcich pod ich pôsobnosť. Okrem otázok zúčastnených, sa minister spolu s riaditeľmi sekcií venovali aj vlastným témam, v ktorých nám priblížili súčasné ako aj plánované návrhy zákonov.
V diskusii sme sa oboznámili napríklad s projektom ESMO, teda elektronickým systémom monitorovania osôb, ktorý zastrešuje zavedenie elektronických náramkov s účelom výkonu trestu odňatia slobody v domácom prostredí. Podľa ministerstva sa medzi väzňami nachádzajú jednotlivci, ktorí podmienkam výkonu trestu v domácnosti vyhovujú, a takáto zmena by mohla priaznivo vplývať napríklad na udržanie chodu rodiny jednotlivca.
Plánované sú zmeny aj v oblasti dobrovoľných dražieb, rozhodcovských konaní ako aj podmienok zaistenia majetku. Právnu úpravu týchto inštitútov budeme sledovať a následne Vás informovať o zavedených zmenách.
Aké boli naše otázky na ministra?
Našimi otázkami sme nadväzovali na náš článok publikovaný v priebehu minulého roka. V tomto článku sme reagovali na tlačovú správu Ústavného súdu, ktorý upozorňoval na extrémne prieťahy v súdnych konaniach. Zverejnené boli aj mená sudcov, ktorí mali dané spisy ako poslední a po preverení sa zistilo, že väčšina mala tieto spisy neprimerane dlhú dobu. Hodnotenia týchto sudcov však boli rovnaké – takmer všetci obdržali výsledok výborný. Je to však objektívne?
Naše otázky teda smerovali nielen k fungovaniu systému hodnotenia sudcov, ale aj k tomu, či Ministerstvo vníma jeho súčasné nedostatky.
Minister potvrdil, že hodnotenia sudcov nie sú vždy objektívne. Táto skutočnosť súvisí najmä so subjektívnym ľudským prvkom a uvažovaním jednotlivým hodnotiteľov.
Súčasne bude potrebné zvážiť aj zloženie hodnotiacich komisií a ich obsadenie. V súčasnosti sa hodnotenie v zmysle §27b Zákona o sudcoch a prísediacich vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie. Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu a to vždy na funkčné obdobie päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister spravodlivosti, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád, sudcovské rady, a ak ide o hodnotiacu komisiu najvyššieho súdu, aj predseda najvyššieho súdu. Sudca zvolený za člena hodnotiacej komisie nevykonáva funkciu sudcu, pretože už len samotné členstvo v hodnotiacej komisii sa považuje za výkon funkcie sudcu.
V prípade hodnotenia sudcu najvyššieho súdu vykonáva hodnotenie predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom. Predsedu kolégia hodnotí iný člen kolégia určený kolégiom.
Problém je však v skutočnosti, že všetci hodnotitelia sú súčasne aj sudcami. Dochádza tak k situácii, kedy sudcovský stav de facto hodnotí „sám seba“.
V tejto súvislosti minister uviedol aj skutočnosť, že samotní hodnotitelia sa v budúcnosti vrátia do sudcovského talára a budú posudzovaní za svoje výkony rovnako ako tí sudcovia, ktorých v pozícii hodnotiteľov v súčasnosti hodnotia.
Položili sme teda otázku, či by nebolo vhodné zapojiť do hodnotenia aj osoby mimo justície. Táto otázka bola ministerstvom prijatá na budúce zváženie.
Podľa nášho názoru by hodnotiace komisie mohli byť rozšírené o zástupcov advokácie, verejného ochrancu práv a prípadne aj o zástupcu verejnosti spĺňajúceho vopred stanovené kritériá, akými sú napríklad právnické vzdelanie a právna prax.
Týmto krokom by mohlo dôjsť k prelomeniu nedostatkov súčasného stavu a pochybností o spôsobe hodnotenia sudcov.
Minister sa vyjadril aj k možnosti rozšírenia hodnotiacej komisie o emeritných sudcov, kde však vníma problém personálnych nedostatkov, kedy nie je dostatočný počet sudcov, ktorí by sa o danú pozíciu uchádzali.
Minister v súvislosti s hodnotením sudcov pripomenul aj zodpovednosť samotných predsedov súdov. Tí by mali dôslednejšie vykonávať svoje činnosti vo vzťahu k zabezpečeniu riadneho chodu súdu a priebehu súdnych konaní. Tu by mali byť takisto predstavené zmeny zákona.
Naša posledná otázka smerovala k zvýšeniu transparentnosti v komunikácii súdov s verejnosťou. Pýtali sme sa pána ministra na jeho osobný názor ohľadom zavedenia povinnosti sudcov strpieť nahrávanie a vyhotovovanie audiovizuálnych záznamov občanmi. V tejto súvislosti sme analogicky nadviazali na totožnú povinnosť verejných činiteľov, o ktorej sme písali v tomto článku.
Minister vyjadril svoj názor, že by takéto konanie mohlo narúšať bezpečnosť, ale aj rozhodovanie sudcov v súdnych konaniach. Súčasne pripomenul, že väčšina súdnych konaní na Slovensku je verejná, teda sa občania konania môžu osobne zúčastniť.
Ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi za pozvanie, ako aj za zodpovedanie našich otázok ďakujeme.
