Nález Ústavného súdu SR
Na Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) sa obrátili so svojim podnetom ešte v r. 2000 organizátori petičnej akcie, ktorá sa konala v meste Prešov. Na uvedenej akcii prišlo k niekoľkým rozporom medzi účastníkmi akcie a zamestnancami Mestskej polície v Prešove. V konečnom dôsledku bola akcia zrušená a organizátori sa obrátili na Ústavný súd, pričom namietali okrem iného porušenie petičného práva a porušenie slobody prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy zo strany zamestnancov Mestskej polície v Prešove. Nakoľko účastníci konania trvali na ústnom pojednávaní, po prerokovaní veci na verejných zasadnutiach, rozhodol vo veci Ústavný súd nálezom II. ÚS 44/00-133 zo dňa 05.01.2001. Argumentácia súdu bola vo vzťahu k verejným činiteľom zaujímavá.
Skutkový stav – fotografovanie i vyžadovanie osobitných povolení
Dňa 10. marca 2000 sa konalo petičné zhromaždenie v meste Prešov, ktoré bolo okrem iného sprevádzané i hudobným sprievodom – hraním na tamtamy zo strany účaastníkov zhromaždenia. Mestská polícia v Prešove vyzvala vzhľadom na uvedené organizátorov petičného zhromaždenia k predloženiu rôznych povolení, najmä písomného povolenia na užívanie, resp. záber verejného priestranstva z dôvodu ich „hudobnej produkcie“. Toto si mali zabezpečiť na Mestskom úrade v Prešove. Nakoľko sa im uvedené nepodarilo a boli poslané ďalšie hliadky Mestskej polície – Prešov, bola napokon celá petičná akcia ukončená.
Počas petičnej akcie účastníci mestských policajtov fotili a taktiež natáčali na videokameru. Mestskí policajti im vyhotovovanie fotografických snímok ako i videozáznamu zakázali, čo navrhovatelia posúdili ako „znemožnenie výkonu práva garantovaného čl. 26 ústavy a čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právny zástupca mesta Prešov oprel svoju argumentáciu predovšetkým o ustanovenia § 11 a 12 zákona č. 40/1965 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ako i o článok 9 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Argumentoval tým, že napriek tomu, že zamestnanci mestskej polície sú v postavení verejného činiteľa, majú i oni právo na nesúhlasiť so zhromažďovaním záznamov o svojej osobe.
Ústavný súd vo svojom náleze skonštatoval, že petičné právo ako i právo na slobodu prejavu a právo na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy navrhovateľov porušené boli.
V prípade mestského policajta (verejného činiteľa) vo vzťahu k vyhotovovaniu fotografií (event. i videozáznamov) skonštatoval Ústavný súd nasledovné:
- Za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa - zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti.
- V prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.
- Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci.
- Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.
- Výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa - zamestnanca Mestskej polície v Prešove na verejnosti nebolo možné (a v dôsledku uvedeného) považovať za prejav jeho osobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, pri výkone práva navrhovateľa na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 ústavy s ním nebol oprávnený spájať zákonné oprávnenie podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. privolenie na zhotovenie svojej obrazovej snímky.
Záver
Policajt je ako verejný činiteľ povinný pri výkone svojej služobnej činnosti strpieť vyhotovovanie obrazových, príp. obrazovozvukových záznamov, pričom nie je potrebný súhlas z jeho strany.
Zdroj: nález Ústavného súdu SR II. ÚS 44/00-133
