Byť prenasledovaný neznámou osobou nie je nikdy príjemná skúsenosť. Takéto prenasledovanie môže mať rôzne formy, nemusí ísť iba o typické fyzické prenasledovanie páchateľom, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí. Pri naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty upravenej v Trestnom zákone, sa môže takýto páchateľ dopustiť trestného činu nebezpečného prenasledovania, laicky známeho aj ako stalking. O tomto nebezpečnom fenoméne súčasnosti sme bližšie písali v článku, ktorý všeobecne popisoval daný trestný čin. Momentálne médiami prebehla informácia o obdobnom konaní mladého muža v Bratislave, ktorý mal prenasledovať viacero známych osobností. U poškodených mal svojim konaním vyvolávať pocit nepohodlia alebo rovno nebezpečenstva, nakoľko s nimi nekomunikoval ani neodpovedal na ich otázky, iba opakovane vyhľadával ich prítomnosť a následne ich sledoval v uliciach mesta.
Muž mal takto konať opakovane a voči viacerým mediálne známym osobnostiam, a to najmä z radov umelcov a spevákov. Podľa vyjadrenia svedkov mal muž prenasledovať vyše 30 slovenských celebrít. Medzi nimi boli aj herci Branislav Deák a Štefan Martinovič, speváčka Katarína Koščová, moderátor TA3 Rastislav Iliev či fotograf Lukáš Kimlička. Všetci skúsenosť s obvineným popisujú takmer rovnako. Cítili sa nepríjemne, boli v šoku a báli sa, či nevytiahne zbraň, alebo im inak neublíži. Ako sa však vyjadrili poškodení, muž nebol agresívny, iba ich nasledoval v uliciach Bratislavy, pričom charakter jeho konania mal podobu krátkodobých kontaktov.
Hoci sa na takéto správanie neznámeho muža verejnosť sťažovala už dlhšie, konkrétne trestné oznámenie zo strany prenasledovaných bolo podané až nedávno. Polícia sa týmto oznámením promptne zaoberala, a v nedeľu 13. novembra 2022 zadržala podozrivého. Tým mal byť 29 ročný Martin B. z okresu Považská Bystrica., ktorý po zadržaní zo strany polície bol umiestnený do cely predbežného zadržania. Následne vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor Kriminálnej polície dňa 14. novembra 2022 vzniesol podozrivému obvinenie z trestného činu nebezpečného prenasledovania v zmysle ustanovenia § 360a ods. 1 Trestného zákona. Za toto konanie mu v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok. Vyšetrovateľ PZ zároveň spracoval podnet na väzobné stíhanie podozrivého.
Okresný súd Bratislava I rozhodol o tom, že podozrivý Martin B., bude stíhaný väzobne. Súd videl dôvody na tzv. preventívnu väzbu, teda mal za to, že tu bola dôvodná obava z pokračovania trestnej činnosti obvineného. Súd uznal dva prípady konania opísané v uznesení o vznesení obvinenia ako spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania, pričom poukázal najmä na dlhodobosť a opakovanosť konania zo strany obvineného. Obvinený podal proti rozhodnutiu okresného súdu sťažnosť, a o väzbe bude preto rozhodovať príslušný Krajský súd v Bratislave.
Podľa vyjadrenia obhajcu obvineného, ten nemal úmysel prenasledovať alebo inak obťažovať poškodených. Za jeho konaním mala stáť snaha o nadviazanie kontaktu a uzatvorenie spolupráce so známymi osobnosťami, pričom obvinený mal mať primárne záujem na otvorení nahrávacieho štúdia.
V médiách sa v súvislosti s obvineným objavili informácie, že má ísť o psychiatrického pacienta. Jeho duševný stav bude preto predmetom ďalšieho vyšetrovania a skúmania zo strany znalca z odboru psychiatrie. V prípade ak by znalec konštatoval duševnú poruchu u obvineného, táto skutočnosť by mohla mať vplyv na samotný trestný proces. Ak by znalec potvrdil nepríčetnosť obvineného v čase konania skutku, prokurátor je povinný v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1) písm. e) Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie. V prípade, ak by táto skutočnosť vyšla najavo na hlavnom pojednávaní na súde, ten by v zmysle ustanovenia § 285 písm. d) Trestného poriadku bol povinný oslobodiť obžalovaného spod obžaloby pre nepríčetnosť. Nepríčetnosť v zmysle ustanovenia § 23 Trestného zákona vylučuje trestnú zodpovednosť u osoby, u ktorej bol tento stav diagnostikovaný.
V prípade, ak by znalec nekonštatoval nepríčetnosť v zmysle ustanovenia § 23 Trestného zákona, ale iba zmenšenú príčetnosť u páchateľa, aj tento fakt by mal vplyv na jeho potrestanie. Ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona poskytuje súdu možnosť znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. V prípade, ak by takýto páchateľ svojím konaním nespôsobil smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví, a spáchal prečin v stave zmenšenej príčetnosti, súd má možnosť upustiť od potrestania, ak postačuje na nápravu ochranné liečenie účinnejšie ako trest. V týchto prípadoch má súd obligatórnu povinnosť uložiť ochranné liečenie, ak by bol páchateľ na slobode nebezpečný.
V prípade ak znalec skonštatuje v tomto prípade u obvineného príčetnosť, súd sa bude musieť vysporiadať s faktom, či svojim konaním naplnil samotnú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania. Tú naplní páchateľ, ktorý iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, alebo ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.
Medializované vyjadrenia samotných poškodených uvádzajú, že obvinený s nimi nijako nekomunikoval ani ich nijako neohrozoval, iba sa pohyboval v ich blízkosti na verejných priestoroch. Hoci ide o značné množstvo ľudí, ktorých mal obvinený prenasledovať, u každého jednotlivca sa toto malo udiať v iba rozsahu niekoľkých stretnutí. Takéto konanie pritom v zmysle príslušnej judikatúry k danému trestnému činu zrejme nebude spĺňať požiadavku dlhodobosti prenasledovania, ktorá je stanovená minimálne v rozsahu 6 mesiacov. Rovnako bude na dokazovaní prokuratúry v prípade podania obžaloby, či takéto prenasledovanie v krátkom časovom rozsahu a v počte niekoľkých opakovaní u jednotlivca na verejnom priestranstve je spôsobilé bez toho, aby páchateľ akokoľvek inak obťažoval poškodených, vzbudiť u týchto ľudí dôvodnú obavu o život a zdravie, resp. podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu ich života. Dôležitými faktormi sú pritom v tejto skutkovej podstate trestného činu práve znaky dôvodná obava a podstatným spôsobom. Poškodení by pre potreby obžaloby museli tieto skutočnosti relevantným spôsobom preukázať, že skutočne došlo v ich živote k zhoršeniu jeho kvality veľkou intenzitou práve tým, že obvinený vyhľadával ich osobnú blízkosť alebo ich sledoval. Nestačí pritom, aby išlo o konanie ktoré vyvoláva nepríjemne pocity alebo pocit nepohodlia. To isté platí o preukazovaní dôvodných obáv o život a zdravie poškodených, samozrejme za predpokladu, ak by bola splnená požiadavka dlhodobého konania zo strany páchateľa. Zo samotných vyjadrení niektorých poškodených pre média pritom tieto požiadavky na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania nevyplývajú.
Rozhodovanie súdu v tomto mediálne sledovanom prípade bude určite formovať postup súdov aj v podobných prípadoch stalkingu, nakoľko v podmienkach Slovenskej republiky ide o pomerne málo prejednávanú trestnú činnosť. Samotné skutkové okolnosti prípadu a konania obvineného sa tiež pohybujú na hrane trestnej činnosti. Zrejme nebudú dôveryhodné tvrdenia obvineného, že mu išlo o nadviazanie spolupráce s poškodenými, nakoľko s nimi nijako nekomunikoval ani neodpovedal na ich otázky, a žiaden z poškodených do vyjadrenia jeho obhajoby pred sudcom pre prípravné konanie nemal o tomto úmysle nijakú vedomosť. Na druhú stranu pohybovať sa na verejnosti, aj keď v prítomnosti známych osobností po určitý čas bez ďalšieho, zrejme nebudú stačiť na odsúdenie, hoci sa takéto správanie vymyká normálu. Treba však mať na pamäti, že trestné stíhanie a prípadne odsúdenie by malo byť použité až ako prostriedok ultima ratio. Hoci sudca pre prípravne konania skonštatoval odôvodnenosť väzby v dvoch prípadoch, dôvody väzby a dôvody na odsúdenie páchateľa majú veľmi rozdielny charakter. V tomto prípade bude zrejme najpravdepodobnejší scenár pomoci poškodeným, ale aj tomuto obvinenému formou ochranného liečenia, prípadne inej odbornej pomoci. Konečné rozhodnutie bude samozrejme v právomoci súdu, ktorý ako jediný bude mať všetky relevantné fakty na posúdenie celej situácie a vynesenie verdiktu. Pretože ako sa už neraz v súdnej praxi ukázalo, medializované informácie o skutku a následná objektívna pravda preukazovaná pred súdom, sú od seba často veľmi vzdialené.
