Moderná, rýchlo sa rozvíjajúca spoločnosť so sebou prináša aj potrebu rovnako rýchlej a prispôsobivej právnej úpravy, a to najmä v oblasti trestného práva. S rastúcou popularitou sociálnych sietí sa vynárajú aj nové formy strpčovania života osôb alebo iného nežiadúceho chovania zo strany jedincov, ktorým vyhovuje anonymita internetu. Pod takéto konanie je možné za určitých okolností zaradiť aj trestný čin nebezpečného prenasledovania, známy aj pod laickým názvom stalking. Tento pojem síce nemá ustálenú definíciu, ale je možné ho charakterizovať ako systematické a úmyselné prenasledovanie alebo obťažovanie osoby zo strany páchateľa, ktorý týmto konaním znižuje kvalitu života a ohrozuje bezpečnosť obete. Národné centrum pre obete zločinov zároveň tento jav definuje ako správanie sa, pri ktorom poškodený cíti strach, nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo.
Čo hovorí Trestný zákon?
V slovenskej právnej úprave je takéto konanie definované v ustanovení § 360a Trestného zákona pod názvom nebezpečné prenasledovanie. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje alebo ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, prípadne ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.
V prípade dokázania viny hrozí páchateľovi tohto trestného činu odňatie slobody až na jeden rok, prípadne na 6 mesiacov až 3 roky, ak by sa takéhoto konania dopustil na chránenej osobe, z osobitného motívu, verejne alebo závažnejším spôsobom konania. Pri nebezpečnom prenasledovaní sa vždy vyžaduje úmyselne zavinenie.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život, zdravie alebo život a zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom mu zhoršiť kvalitu života. Zákonodarca zaviedol tento trestný čin do Trestného zákona z dôvodu množiacich sa prípadov pravidelného konania páchateľa voči obeti, pri ktorom z pohľadu jednotlivých skutkov nešlo o trestné činy alebo priestupky. Vo svojej komplexnosti však tvorili neprípustný zásah do súkromia jednotlivca, ktorý pri takomto konaní nadobudol dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje súhlas poškodeného na začatie alebo pokračovanie trestného stíhania.
Dôležitosť správneho posúdenia konania páchateľa
Pri posudzovaní konania, ktoré by mohlo spadať pod skutkovú podstatu tohto trestného činu, je potrebné sa zamerať na jeho pojmové znaky – dlhodobo, dôvodná obava a podstatný spôsob zhoršenia kvality života. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dlhodobosti, ak pôjde o časový úsek v mesiacoch až rokoch. Pri nebezpečnom prenasledovaní pojem dlhodobo môže zahŕňať aj niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov o kontakt vybočujúcich z bežných noriem chovania, ktoré však musia vyvolať u poškodeného dôvodnú obavu. Samotná judikatúra chápe pojem dlhodobo ako opakujúce sa, spravidla systematické a sústavné konanie. Dôvodná obava obete v kontexte tohto trestného činu môže byť definovaná obava objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu. Rovnako to môže byť intenzívna obava pred konaním, ktoré už ohrozuje psychickú alebo fyzickú integritu poškodeného alebo jeho život.
Pri zhoršenej kvalite života môžeme hovoriť o rôznych formách, ktoré sú závislé najmä od osobnosti obete a jej spôsobu života, avšak vo všeobecnosti je možné tento jav charakterizovať ako chronicky a ťažko kontrolovateľný stres, proti ktorému je obeť celkom bezbranná, a ktorý môže buď vyvolávať alebo udržiavať fyzické alebo psychické ochorenie obete. Rovnako sa na to vzťahujú aj situácie obmedzenia doterajšieho života poškodeného, ku ktorým dôjde proti jeho vôli nežiadúcimi zásahmi páchateľa do osobnej, rodinnej alebo profesionálnej roviny života poškodeného. Rozhodujúcim pritom bude i v týchto súvislostiach vždy hľadisko subjektívne pociťovanej ujmy poškodeného, teda nikdy hodnotenie podľa akéhosi spriemerovaného obvyklého spôsobu života poškodeného.
V praxi môže mať takéto konanie rôzne podoby, a to od tradičných, ako sexuálne obťažovanie či násilné chovanie, až po moderné formy, ako napríklad nevyžiadané opakované stretávanie sa páchateľa s obeťou na verejných alebo iných priestranstvách, cestou do alebo z práce, vyčkávanie pred obydlím obete, posielanie darčekov alebo iných predmetov, ničenie majetku obete, drobné krádeže vecí patricich obeti, poznatky o dennom, pracovnom alebo inom rozvrhu obete, ale aj nevyžiadané posielanie správ, emailov, obrázkov alebo inej komunikácie či už elektronickej alebo telefonickej. Takéto konanie však nemusí zahŕňať aktívnu znalosť obete pri pokusoch kontaktovať ju alebo iným spôsobom upútavať pozornosť zo strany páchateľa. Nebezpečné prenasledovanie môže mať formu aj pridávania obsahu a informácií o obeti zo strany páchateľa na verejne dostupné miesta, ale aj sociálne siete, kde sa takéto konanie vyskytuje najčastejšie. To sa môže prejavovať opakovaným pridávaním hanlivých či iných príspevkov na najpopulárnejšie platformy pre komunikáciu medzi ľuďmi, vytvorenie internetových stránok s údajmi a informáciami o obeti a zasielanie odkazov na takéto stránky na rôzne sociálne siete. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa samozrejme takéto konanie nemusí vzťahovať iba na obeť samotnú, ale aj na jej príbuzných či iné blízke osoby.
Pomerne častým problémom pri tomto trestnom čine je vyhodnocovanie samotného skutku orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade nezabezpečenia súhrnej rady dôkazov vykresľujúcich konanie páchateľa ako nebezpečné prenasledovanie či už kvôli obtiažnosti získavania takýchto dôkazov alebo nezáujmu zo strany polície ísť do hĺbky problému dochádza k situáciám, kedy je takéto konanie prekvalifikované na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ustanovenia § 49 zákona o priestupkoch. Hranica medzi týmito priestupkami a nebezpečným prenasledovaním je totiž veľmi tenká, a trestnosť činu zakladá práve celková dôkazná situácia, ktorú musí neraz zabezpečiť obeť prostredníctvom ukladania si komunikácie, obrazovo zvukových záznamov z nevyžiadaných kontaktov alebo iných dôkazov preukazujúcich, že ide o dlhodobé a systematické konanie páchateľa. Takéto konanie býva v praxi dokázať o to zložitejšie, ak páchateľ a obeť majú medzi sebou nejaký predchádzajúci vzťah, alebo ak taký vzťah existuje aj v súčasnosti. Práve tieto väzby medzi páchateľom a obeťou, prípadne ich ukončenie, sú vo veľkej miere spúšťačom daného nevyžiadaného konania.
K ďalším typom páchateľov tohto trestného činu patria osoby, ktoré sa snažia nadviazať s poškodeným intímny vzťah, pričom u nich dochádza k prekrúcaniu reality a možnosti eskalácie ich správania voči poškodenému, ktoré často vyúsťuje k agresívnemu správaniu voči poškodenému. Ďalej môže ísť o páchateľov, ktorí nedokážu nadviazať citový vzťah k človeku a voči poškodenému sa potom správajú arogantne a snažia sa takýmto spôsobom posilniť sebavedomie. Typologicky existujú páchatelia, ktorí sa na poškodeného pozerajú ako na prostriedok slúžiaci k naplneniu ich túžby po pomste. Často si svoje obete vyberajú náhodne, ale na základe podobnosti s inou osobou, ktorá im spôsobuje problémy. Najmenej početnú skupinu páchateľov tvoria sexuálni útočníci, ktorých hlavným motívom je sexuálne uspokojenie. V ich prípade dochádza k častej agresii sexuálneho charakteru a pôjde väčšinou o páchateľov trpiacich určitou formou sexuálnej deviácie.
Stať sa obeťou nebezpečného prenasledovania je vysoko stresujúca situácia, pri ktorej poškodený zaživa nielen negatívne pocity zo samotného prenasledovania, ale častokrát aj nepochopenie okolia. Jednotlivé skutky sa môžu pre okolie spočiatku javiť ako banálne, ale práve ich dlhodobosť a intenzita prehlbujú negatívny vplyv takéhoto konania v živote poškodeného. Ten sa nezriedka uchyľuje k izolácii od okolia, k zmene bydliska či práce. Práve čoraz väčšia sofistikovanosť páchateľov a pomerne široký výklad formulácie iných trestných činov či priestupkov pri konaní, ktoré vykazuje znaky nebezpečného prenasledovania, je dôvodom, prečo je potrebné venovať náležitú pozornosť už prvým náznakom takéhoto konania. Je potrebné si uvedomiť, že ponechanie voľného priestoru páchateľom má s takmer železnou pravidelnosťou za následok gradáciu ich chovania. A aj história kriminálnych prípadov v Slovenskej republike pozná nejeden smutný prípad, keď absencia zákroku voči takýmto páchateľom vyústila do straty života ich obetí.
