Právo

Právo predstavuje najširšiu kategóriu pokrývajúcu všetky aspekty slovenského právneho systému od základných princípov cez jednotlivé právne odvetvia až po praktickú aplikáciu právnych noriem. Sledujeme vývoj právneho poriadku, jeho štruktúru a fungovanie v demokratickej spoločnosti s dôrazom na ochranu práv občanov.

Prinášame všeobecné analýzy právnych inštitútov, porovnania s inými právnymi systémami a hodnotenia kvality slovenskej legislatívy. Naši redaktori vysvetľujú základné právne pojmy a princípy zrozumiteľným spôsobom. Vďaka našim článkom získate komplexný prehľad o fungovaní práva ako základu civilizovanej spoločnosti.

JudikátLegislatívaZákon
Zbierka stanovísk Právo

Najvyšší súd vydal Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v trestných veciach

Stanovisko nie je právne záväzným aktom, čo znamená, že sudcovia súdu nižšieho stupňa nie sú stanoviskom súdu vyššieho stupňa viazaní, no vydávanie stanovísk je pri výkone činnosti sudcov častým javom. Účelom vydávania stanovísk je zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov.  Predstavujú nástroje na vyjadrovanie nezáväzných postojov, teda nespôsobujú právne následky a nie sú v nich určení ani adresáti. 

prevod obchodného podielu Obchodné právo

Prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo s.r.o.

Praktické problémy pretrvávajúce v súvislosti s s.r.o.-čkami sú neustále diskutovanou témou. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že v našom štáte sú spoločnosti s ručením obmedzeným preferovanou formou obchodnej spoločnosti, a to aj vďaka výhodám, ktoré voľba tejto spoločnosti prináša. Preto sa v tomto príspevku budeme venovať problému, o ktorom „zákon mlčí“ a je ním prevod obchodného podielu na tretiu osobu, stojacu mimo spoločnosti a primárne, či je v tejto súvislosti spoločník, ktorého podiel sa prevádza, povinný oznámiť druhému, resp. druhým spoločníkom, na ktorú konkrétnu osobu sa podiel prevádza, a to ešte pred konaním zasadnutia valného zhromaždenia.

Právo

23 rokov od tragédie v Leopoldovskej väznici

Dnes si pripomíname 23 rokov od tragickej udalosti vo väznici v Leopoldove, kedy pri snahe o útek siedmich väzňov zahynuli piati strážnici.

stravne listky Právo

Nová hodnota stravného lístka od 1. novembra 2014

Dňom 31. októbra 2014 nadobudlo účinnosť nové opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 o sumách stravného. Ak ste živnostník, zamestnávateľ a zabezpečujete svojim zamestnancom stravovanie formou stravných lístkov alebo ak ste zamestnanec, ktorý ma takto zabezpečené stravovanie, prečítajte si aké zmeny vás čakajú.

Register adries Právo

Informatizácia verejnej správy a návrh zákona o registri adries

Tento nový návrh zákona vypracovalo Ministerstvo vnútra SR na základe Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Dôvodom bola potreba legislatívnej úpravy registra adries ako jedného zo štyroch základných registrov podľa tejto koncepcie informatizácie. Nový register by mal v budúcnosti obsahovať informácie o všetkých adresách a adresných bodoch bytových a nebytových budov a to bez ich väzby na osoby, ktoré k nim disponujú právami. Aké novinky prináša návrh zákona o registri adries?

nahota ako ľudské právo Právo

Patrí nahota medzi ľudské práva?

Európsky súd pre ľudské práva dňa 28.10.2014 rozhodol, že britské orgány nepochybili, keď opakovane zadržali a následne potrestali jedného z tamojších občanov za to, že sa pohyboval na verejnosti úplne nahý. 

verejné pohoršenie Právo

Definícia vzbudenia verejného pohoršenia

V článku vám ponúkame zaujímavý judikát českého Najvyššieho správneho súdu, ktorý sa vo svojom obsahu zoberá podstatou definície vzbudenia verejného pohoršenia, za ktoré môžete aj u nás dostať sankciu v prípade, ak sa dopustíte priestupku proti verejnému poriadku.

Európsky dohovor Právo

ESĽP k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie práva na majetok zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika mala porušiť Dohovor konaním daňových orgánov, ktoré zakazovali v daňovom konaní sťažovateľovi disponovať s jeho nehnuteľnosťami z dôvodu daňového nedoplatku počas šiestich rokov. Sťažovateľ neskôr podal na všeobecný súd žalobu na náhradu škody voči štátu.