Povinnosť zamestnávateľa prijať preventívne opatrenia po vyšetrovaní pracovného úrazu
Téma preventívnych opatrení po vyšetrovaní pracovného úrazu patrí medzi najdôležitejšie a často aj najpodceňovanejšie povinnosti zamestnávateľa. Táto povinnosť neznamená len „formálne uzatvoriť vyšetrovanie”, ale ide o aktívny proces odstraňovania príčin, ktoré viedli k úrazu a o zabezpečenie toho, aby sa podobný úraz v budúcnosti neopakoval.
Zamestnávateľ je povinný po oznámení bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
V praxi teda nestačí pracovný úraz iba nahlásiť a zaevidovať, ale musí sa zo strany zamestnávateľa podrobne zanalyzovať a na základe výsledku sa musia prijať konkrétne zlepšenia a zaviesť preventívne opatrenia, napríklad:
- Oprava technických zariadení,
- Aktualizácia interných predpisov BOZP,
- Doplnenie školení,
- Zlepšenie organizácie práce.
Ak dôjde na pracovisku k pracovnému úrazu a zamestnávateľ neprijme preventívne opatrenia alebo ich „formálne” prijme, ale nerealizuje, hrozí mu v zmysle zákona o inšpekcií práce finančná pokuta uložená inšpektorátom práce až do výšky 100 000 eur. Zároveň pripadá do úvahy aj trestnoprávny postih v zmysle Trestného zákona v prípade ťažkého ublíženia na zdraví alebo smrti zamestnanca.
Náhrada škody pri pracovnom úraze a ako treba postupovať
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz má v zmysle Zákonníka práce nárok na náhradu vecnej škody. Vecná škoda znamená poškodenie, zničenie alebo stratu majetku zamestnanca, ku ktorému došlo pri vzniku pracovného úrazu alebo v priamej súvislosti s ním. Môže ísť napríklad o poškodenie alebo zničenie odevu či obuvi, poškodenie pracovných pomôcok, ktoré patria zamestnancovi (napr. vlastné pracovné náradie, okuliare, mobil a podobne), zničenie osobných vecí, ktoré mal zamestnanec pri sebe (napr. hodinky, okuliare, telefón a podobne) alebo napríklad škodu na dopravnom prostriedku, ak bol používaný pri plnení pracovných úloh (napr. služobná cesta vlastným autom). Aby si zamestnanec mohol uplatniť nárok na náhradu vecnej škody musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky:
- Musí ísť o pracovný úraz (t. j. úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi),
- Musí vzniknúť škoda na veciach, resp. majetku zamestnanca,
- Medzi vznikom úrazu a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť,
- Vec nesmie byť poškodená v dôsledku výlučného zavinenia zamestnanca (napr. ak konal v rozpore s pracovnými pokynmi a podobne).
Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, teda reálnu hodnotu poškodenej alebo zničenej veci v čase vzniku škody. Úrazové dávky sa zamestnancovi budú poskytovať zo systému sociálneho poistenia.
Nárok na náhradu vecnej škody je samostatným nárokom nezávislým od náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia či náhrady za stratu na zárobku. Tieto plnenia teda môžu byť zamestnancovi poskytnuté súčasne, pokiaľ vznikli v dôsledku toho istého pracovného úrazu.
