Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy nachádzame upravené v § 43 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia je v prvom rade potrebné v pracovnej zmluve uviesť identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa. Rozsah týchto údajov nie je zákonom stanovený, ale pri zamestnávateľovi je vhodné uviesť (ak je právnickou osobou) názov, sídlo, IČO, zápis do obchodného registra a konajúcu osobu. Pri zamestnancovi sa odporúča uviesť aspoň meno a priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko.
Povinnými obsahovými náležitosťami pracovnej zmluvy sú v zmysle Zákonníka práce nasledovné:
- Druh práce a jeho stručná charakteristika;
- Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec;
- Deň nástupu do práce; a
- Mzdové podmienky.
Zákonník práce bližšie nestanovuje spôsob určenia druhu práce a jeho charakteristiku, druh práce však zvykne byť vymedzený názvom pracovnej pozície. Čo sa týka charakteristiky práce, samotná pracovná zmluva nemusí obsahovať konkrétny rozsah pracovných povinností zamestnanca, ale naopak môže stanovovať, že ich rozsah bude určený zamestnávateľom v popise práce (ktorý môže mať aj ústnu formu, prípadne môže tvoriť prílohu pracovnej zmluvy).
Miesto výkonu práce je určené ako obec, časť obce, prípadne inak určené miesto alebo miesta (ak ich je viac). Príklad takéhoto ustanovenia je nasledovný:
Miestom výkonu práce je mesto Žilina, spravidla sídlo zamestnávateľa.
Zákonník práce povoľuje stanoviť miesto výkonu práce aj takým spôsobom, že si ho určí zamestnanec (v takom prípade by pracovná zmluva iba odkazovala na toto pravidlo).
Deň nástupu do práce je podstatnou náležitosťou, keďže pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniká dňom, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Ten je spravidla v zmluve určený ako konkrétny kalendárny deň, prípadne môže byť naviazaný na konkrétnu skutočnosť. Zákonník práce nevylučuje ani to, že si ho strany dohodnú vo sviatok, alebo deň pracovného pokoja.
Zamestnávateľ nesmie podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky zamestnanca. Fyzickú osobu totiž možno podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce zamestnať najskôr od dovŕšenia 15 roku a ukončenia povinnej školskej dochádzky.
Čo sa týka mzdových podmienok, tieto netreba uvádzať, ak sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takomto prípade postačuje, ak je v pracovnej zmluve uvedený odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu. Ak by nastala situácia, v ktorej by pracovná zmluva odkazovala na ustanovenie kolektívnej zmluvy, a táto sa počas trvania pracovného pomeru skončí, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Uvedené však platí najviac po dobu 12 mesiacov.
Pokiaľ zamestnávateľ uzatvára so študentom dohodu o brigádnickej práci študenta, podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce je jej povinnou súčasťou aj potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
