Sťažovateľ sa prostredníctvom svojej ústavnej sťažnosti domáhal zrušenia uznesenia Mestského súdu v Prahe (Mestský súd), nakoľko bol presvedčený, že napadnutým uznesením Mestského súdu ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu jeho základných práv. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol aj skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia Mestského súdu. Uviedol, že je advokátom zapísaným v Českej advokátskej komory a v byte, v ktorom s manželkou býva, bola na základe príkazu sudcu vykonaná domová prehliadka. Domová prehliadka bola uskutočnená na základe podozrenia zo spáchania trestného činu skrátenia dane, poplatku alebo podobnej povinnej platby v súlade s príslušnými ustanoveniami českého trestného zákona.
V trestnom konaní je podozrivou manželka sťažovateľa a taktiež aj advokátska koncipientka pracujúca v advokátskej kancelárii sťažovateľa. Sťažovateľ už pred prvým výsluchom pred vykonaním domovej prehliadky prítomných príslušníkov policajného zboru upozornil, že domová prehliadka sa vykonáva na mieste kde on, ako advokát, vykonáva advokáciu a teda sa tam nachádzajú rôzne listiny a elektronika, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Z toho dôvodu bol na miesto privolaný zástupca Českej advokátskej komory (ČAK).
Listiny, ktoré sťažovateľ označil za tie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, boli vytriedené privolaným zástupcom ČAK, pričom vo vzťahu k niektorým z týchto listín zástupca ČAK neudelil policajnému zboru súhlas s oboznámením sa s ich obsahom. Odôvodnil to tak, že predmetné listiny zachytávajú poskytnutie právnej služby klientom sťažovateľa. Policajný orgán preto vyhotovil bitové kópie, ktoré spolu s ostatnými listinami, vo vzťahu ku ktorým zástupca ČAK nedal súhlas na oboznámenie sa s ich obsahom, zapečatil a odovzdal ich zástupcovi ČAK.
Opatrením Obvodného súdu pre Prahu 9 bolo navrhnuté, aby sudca Mestského súdu vydal rozhodnutie, ktorým nahradí súhlas zástupcu ČAK na oboznámenie sa s obsahom listín, ktoré tento súd bližšie špecifikoval v opatrení. Sudca Mestského súdu rozhodol tak, že
návrh vo vzťahu k časti listín zamietol a
vo vzťahu k bitovým kópiám nahradil súhlas zástupcu ČAK na oboznámenie sa s obsahom týchto dát uložených v bitových kópiách.
Súčasne naradil, aby súdny znalec podľa kľúčových slov nachádzajúcich sa v jeho rozhodnutí predložené dáta popísal, aby dáta vyhľadal a zdokumentoval spôsobom, aby znalecký posudok obsahoval výlučne súbory a informácie vzťahujúce sa ku kľúčovým slovám.
Sťažovateľ videl porušenie jeho základných práv najmä v tom, že sudca Mestského súdu sa vôbec nezaoberal obsahom bitových kópii pevných diskov a aj napriek tomu nahradil súhlas zástupcu ČAK na oboznámenie sa s ich obsahom a poskytol ich súdnemu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorý rovno poskytol policajnému orgánu. Obsah dát v bitových kópiách podľa sťažovateľa nemohol byť preskúmaný čo sa týka ich obsahu a nemohlo byť ustálené, či ide o dáta, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta.
Mestský súd sa k podanej ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že súhlas zástupcu ČAK na oboznámenie sa s obsahom dát na bitových kópiách bol nahradený iba vo vzťahu k dátam, ktoré boli vymedzené kľúčovými slovami, a to na základe preverovania rozsiahlej daňovej trestnej činnosti. Páchanie trestnej činnosti totiž nie je výkonom advokácie a preto mu nemôže byť poskytnutá ochrana inštitútom povinnosti mlčanlivosti advokáta.
ČAK uviedla, že súd postupoval v rozpore s judikatúrou. Sudca porušil jednoznačnej definovaný princíp na základe ktorého platí, že s obsahom listín zaistených pri prehliadke priestorov, ktoré slúžia na výkon advokácie, je možné sa zoznámiť výlučne v priebehu verejného zasadnutia, ktoré bolo za týmto účelom nariadené. Sudca vedome ohrozil dôvernosť informácií, ktoré boli klientami poskytnuté sťažovateľovi, nakoľko pred tým, ako došlo k poskytnutiu informácií znalcovi, nedošlo k preskúmaniu ich obsahu a k zisteniu, či neobsahujú skutočnosti na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta.
Mestské štátne zastupiteľstvo v Prahe uviedlo, že súhlas zástupcu ČAK bol nahradený výlučne vo vzťahu k informáciám určeným na základe kľúčových slov, ktoré boli určené na základe dovtedajších výsledkov vyšetrovania daňovej trestnej činnosti. Páchanie trestnej činnosti nie je výkonom advokácie a z toho dôvodu takému konaniu nie je možné priznať ochranu prostredníctvom povinnosti mlčanlivosti advokáta.
Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) uviedol, že ústavná sťažnosť je dôvodná. Ústavný súd ďalej zdôraznil aj to, že problematike povinnosti mlčanlivosti advokáta sa venuje kontinuálne, pričom ju považuje za základný predpoklad na poskytovanie právnej pomoci v demokratickom právnom štáte. Profesijná mlčanlivosť a jej dodržiavanie advokátom musí požívať ochranu najmä v tých situáciách, v ktorých môže byť ohrozená. Za takúto situáciu Ústavný súd označil práve prípad domovej prehliadky u advokáta vykonanej v súlade s ustanovením § 85b českého trestného poriadku.
Ďalej uviedol, že inštitút mlčanlivosti advokáta nesmie byť zneužívaný k páchaniu trestnej činnosti, v opačnom prípade nepožíva právnu ochranu. Povinnosť mlčanlivosti advokáta však nie je nedotknuteľná a môže byť za určitých okolností obmedzená. V zmysle vyššie spomenutého ustanovenia § 85b trestného poriadku je zrejmé, že sudca nie je oprávnený zoznámiť sa s obsahom zaistených listín skôr, ako na tento účel nariadi verejné zasadnutie.
Ústavný súd uviedol, že v posudzovanom prípade sa sudca s obsahom zaistených listín zoznámiť nemohol, nakoľko mal k dispozícii iba kľúčové slová poskytnuté policajným orgánom a bitové kópie od zástupcu ČAK. Sudca vo veci teda rozhodol bez znalosti obsahu nosičov informácií a teda bez znalosti toho, či alebo ktoré dokumenty podliehajú povinnosti mlčanlivosti advokáta.
Porušenie práva sťažovateľa na listové tajomstvo je teda evidentné a spôsobené viacerými skutočnosťami. Policajným orgánom bolo na základe napadnutého uznesenia Mestského súdu umožnené porušiť tajomstvo písomností a záznamov doposiaľ chránených povinnosťou mlčanlivosti advokáta. Sudca bez predchádzajúceho skúmania poskytol bitové kópie znalcovi, aby vyfiltroval dáta na základe kľúčových slov a ten následne ich priamo (nie prostredníctvom sudcu) poskytol policajnému orgánu. Tento postup nie je možné považovať za ústavne konformný.
Došlo taktiež k porušeniu práva sťažovateľa na podnikanie a na výkon inej hospodárskej činnosti. Na základe testu proporcionality dospel Ústavný súd k záveru, že súd opomenul svoje oprávnenie a zároveň aj povinnosť zoznámiť sa s obsahom listín a teda nechránil tretie osoby, t. j. klientov sťažovateľa. Povinnosť mlčanlivosti advokáta, ktorá mala chrániť jeho komunikáciu s klientami, bola porušená v dôsledku protiústavného postupu súdu, čím sa sťažovateľ pre svojich klientov stal skôr potenciálnym ohrozením ako ochrancom ich práv a oprávnených záujmov.
Ústavný súd uviedol, že porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu je evidentné z odôvodnení jeho nálezu, pričom v popredí stojí nerešpektovanie účelu konania v podobe nezoznámenia sa s obsahom nosičov dát pri verejnom zasadnutí, čo viedlo k nezákonnému a protiústavnému predčasnému nahradeniu súhlasu zástupcu ČAK s oboznámením sa s obsahom údajov zaistených domovou prehliadkou. Napadnuté uznesenie Mestského súdu je podľa názoru Ústavného súdu taktiež nepreskúmateľné, nakoľko je vo vzťahu k podstate veci odôvodnené iba mimoriadne stručne.
Sťažovateľom namietané porušenie práva na právnu pomoc však porušené nebolo. Uvedené právo patrí práve klientom sťažovateľa, ktorý poskytuje právnu pomoc práve klientom, pričom toto právo bolo porušené výlučne vo vzťahu k nim. Preto Ústavný súd označil za potenciálne aktívne legitimovaných subjektov práve klientov sťažovateľa.
Na záver Ústavný súd zhrnul, že Mestský súd tým, že sa oboznámil s obsahom zaistených listín a napriek tomu vyhovel návrhu na nahradenie súhlasu zástupcu ČAK, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti mlčanlivosti advokáta, porušil základné práva sťažovateľa. Ústavný súd zároveň vyhovel aj návrhu sťažovateľa a rozhodol o zákaze Mestského súdu pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa a zároveň prikázal, aby Mestský súd obnovil stav pred porušením predmetných základných práv. Mestský súd má zároveň povinnosť predmetné nosiče dát bezodkladne vrátiť ČAK.
