Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom a účinnom znení (ďalej iba „ZKR“) zaviedol do nášho právneho poriadku s účinnosťou od 01. januára 2006 nový druh konkurzného konania, a tým je konanie o oddlžení fyzickej osoby. Tento inštitút je do istej miery akousi analógiou k inštitútu tzv. osobných bankrotov, ktorý poznáme zo Spojených štátov amerických.
ZKR sa vznikom tohto inštitútu snaží zaviesť akúsi rovnoprávnosť medzi fyzickými a právnickými osobami v majetkových veciach, hlavne ak na majetok bol vyhlásený konkurz.
Výsledkom konkurzného konania pri fyzických osobách je v prvom rade speňaženie majetku fyzickej osoby, pričom narozdiel od právnických osôb, ak fyzická osoba má nedostatok majetku na uspokojenie všetkých pohľadávok, tie pretrvávajú až do konca života fyzickej osoby. Po smrti fyzickej osoby sa postupuje v zmysle zákona č. 40/1964 Zb.; Občiansky zákonník, v platnom a účinnom znení (ďalej iba „OZ“), a teda dlh sa stáva predmetom dedičského konania a dedič ho nadobúda až do výšky aktív, ktoré naňho prechádzajú po smrti dlžníka, ak sa nevzdal dedičstva.
Z tohto teda vyplýva, že ak je dlžníkom fyzická osoba, pravdepodobne nemá veľkú motiváciu podávať návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko výsledkom konkurzu je speňaženie jeho majetku a neuspokojené pohľadávky mu zostávajú. Preto bol do nášho právneho poriadku doplnený inštitút oddlženia fyzickej osoby.
ZKR v ustanovení § 166 ods. 1 hovorí, že dlžník, ktorým je fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených ZKR domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. Výsledkom takéhoto konania je dosiahnutie stavu, kedy sa dlžník oddlží, a teda dosiahne nevymáhateľnosť svojich dlhov. Ustanovenie § 166 ods. 2 ZKR stanovuje podmienku podľa ktorej dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
V konaní o oddlžení platí tzv. dispozitívna zásada na základe ktorej sa môže konanie začať iba na návrh. Aktívne legitimovaný je len dlžník. Návrh môže podať spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo prípadne aj počas konkurzného konania. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.; Občiansky súdny poriadok, v platnom a účinnom znení musí v zmysle § 167 ods. 1 ZKR obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Podmienka pre povolenie začatia konania o oddlžení fyzickej osoby je aj to skutočnosť, že dlžník si musel riadne plniť svoje povinnosti v zmysle ZKR počas konkurzného konania. Rozhodnutie súdu o povolení konania o oddlžení fyzickej osoby má formu uznesenia. Toto uznesenie sa musí doručiť aj správcovi. Súd v tomto uznesení určí:
- správcu,
- rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas skúšobného obdobia budú podliehať súhlasu správcu,
- sumu, ktorú dlžník na konci skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
V zmysle § 168 ods. 1 ZKR sa právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. Počas tohto obdobia má dlžník určité povinnosti a obmedzenia. Podľa druhého odseku tohto paragrafu je dlžník povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že podstatou inštitútu oddlženia je splácanie záväzkov pod dohľadom správcu a súdu, ktorý môže v zmysle § 168 ods. 3 ZKR požadovať od správcu správy o priebehu skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
Počas skúšobného obdobia nie je možné začať v zmysle § 169 ods. 1 konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie ohľadom pohľadávok, ktoré neboli v konkurznom konaní uspokojené. Začatia konania o oddlžení má teda odkladný účinok vo vzťahu k vymáhateľnosti pohľadávok, avšak premlčacia doba voči veriteľom neplynie. Dlžník nemá povinnosť uspokojovať pohľadávky veriteľov inak ako ustanovuje ZKR. ZKR umožňuje súbežné konkurzné konanie a konanie o oddlžení.
Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. V zásade, podľa § 170 ods. 2 ZKR podmienkou na schválenie právneho úkonu dlžníka je to, aby tento právny úkon mal pozitívny vplyv na majetok dlžníka. Ak dlžník urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá pre ochranu tretích osôb; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať. Dlžník je povinný poskytnúť súčinnosť správcovi pri odsúhlasovaní jeho právnych úkonoch. Ustanovenie § 170 ods. 2 dokonca hovorí, že dlžník o schvaľovaní právnych úkonov je povinný správcu upovedomiť bezodkladne.
Výsledkom rozhodovacieho procesu súdu v konaní o oddlžení môže byť aj zrušenie skúšobného obdobia, ktoré nastane podľa § 171 ods. 1 vtedy, ak súd zistí, že:
- dlžník opakovane porušil povinnosti ustanovené ZKR,
- dlžník závažne porušil povinnosti ustanovené ZKR,
- príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu.
ZKR vyžaduje súčinnosť správcu a príslušného súdu hlavne v tom, aby tento správca informoval súd o tom, že si dlžník neplní svoje povinnosti, resp. že nastala jedna zo skutočností, ktorá napĺňa skutkovú podstatu zrušenia skúšobného obdobia dlžníka súdom. Ak si túto povinnosť správca neplní, môžeme to považovať za závažné porušenie jeho povinností.
O zrušení skúšobného obdobia rozhoduje súd formou uznesenia. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi. Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie. Právoplatné uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa končí skúšobné obdobie a zaniká funkcia správcu. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stávajú pohľadávky opäť vymáhateľné a premlčacie doby opäť plynú.
ZKR jasne a zreteľne v ustanovení § 171 ods. 2 hovorí, že ak nenastanú skutočnosti upravené v odseku 1 toho paragrafu, tak uplynutím skúšobného obdobia súd na základe návrhu, ale aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
Z dikcie ZKR ustanovenia § 168 ods. 1 vyplýva, že nevymáhateľné pohľadávky sú tie, ktoré boli v konkurznom konaní prihlásené, zistené a neuspokojené. Preto niektorí právnici zastávajú názor, že ostatné pohľadávky veriteľov, ktoré neboli predmetom konkurzného konania však ostávajú aj po rozhodnutí o oddlžení vymáhateľné.
