Konateľ si myslí, že za dlhy firmy neručí. Kedy za ne napokon zaplatí zo svojho

Spoločnosť s ručením obmedzeným má chrániť súkromný majetok ľudí, ktorí ju vedú. Keď však firma upadne a konateľ nepodá včas návrh na konkurz, veritelia môžu od neho osobne žiadať náhradu škody vo výške nezaplatených faktúr a správca pokutu 12 500 EUR. Vysvetľujeme, kedy povinnosť podať návrh vzniká, ako ju rozpoznať a čo urobiť, aby sa dlhy firmy nepreniesli na konateľa.

Firma zanikla, faktúru zaplatil konateľ

Jediný spoločník a konateľ malej s. r. o. objednal v roku 2016 od dodávateľa tovar, hoci vedel, že firma naň nemá peniaze. Faktúry zostali nezaplatené. Dodávateľ dlh vysúdil, exekúcia proti firme sa však skončila pre nedostatok majetku a firmu neskôr vymazali z obchodného registra.

Dodávateľ preto zažaloval konateľa osobne. Ten sa bránil, že firma ani on nemali peniaze ani na podanie návrhu na konkurz. Súdy mu napriek tomu uložili zaplatiť 1 784,03 EUR s príslušenstvom a Najvyšší súd SR jeho dovolanie odmietol (uznesenie z 30. januára 2025, sp. zn. 5Obdo/12/2024).

Prípad ukazuje dôležitú vec. Konateľ za dlhy firmy bežne neručí. Ak však firma upadne a on včas nepodá návrh na konkurz, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im tým spôsobil (§ 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej „ZKR”).

Kedy sa z finančných ťažkostí stáva úpadok

Povinnosť podať návrh na konkurz nevzniká pri prvej nezaplatenej faktúre. Vzniká, keď je firma v úpadku. Zákon pozná dve jeho podoby (§ 3 ZKR):

  • Platobná neschopnosť. Firma nedokáže 90 dní po splatnosti zaplatiť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za platobne schopnú sa však považuje, ak sa dá predpokladať, že bude fungovať ďalej, a chýba jej menej ako desatina sumy splatných záväzkov, prípadne sa tento výpadok do 60 dní zmenší pod desatinu.
  • Predlženie. Firma, ktorá vedie účtovníctvo a má viac ako jedného veriteľa, má vyššie záväzky ako majetok. Varovným signálom je záporné vlastné imanie v účtovnej závierke.
Príklad

Firma má splatné faktúry za 40 000 EUR. Na účte má 25 000 EUR a odberatelia jej o týždeň pošlú ďalších 12 000 EUR, s čím môže rozumne počítať. Chýba jej 3 000 EUR, teda menej ako desatina zo 40 000 EUR, a zákon ju považuje za platobne schopnú. Keby odberatelia nezaplatili, chýbalo by 15 000 EUR. Vtedy by rozhodovalo, či firma tento rozdiel do 60 dní stiahne pod 4 000 EUR.

Čo sa do peňazí firmy pri tomto výpočte počíta, presne určuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 197/2022 Z. z. Okrem hotovosti a peňazí na účte sú to aj pohľadávky splatné do 30 dní, ak možno rozumne očakávať, že ich odberateľ zaplatí.

Dve nezaplatené faktúry samy osebe nestačia. Najvyšší súd SR zdôraznil, že treba preukázať aj to, že ich firma nemala z čoho uhradiť (rozsudok z 27. januára 2026, sp. zn. 5Obdo/16/2025, ešte podľa staršieho znenia zákona).

Ak úpadok len hrozí v najbližších 12 mesiacoch, návrh na konkurz ešte podávať netreba. Firma však musí bez zbytočného odkladu prijať opatrenia, aby mu predišla (§ 4 ZKR). Jednou z možností je preventívna reštrukturalizácia podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku.

Späť
Strana 1 / 3Ďalej
Zdroj: Slovlex
Tagy:
JUDr. Ondrej Steiniger
Ondrej je advokát a spoluzakladateľ AK STEINIGER | law firm. Špecializuje sa na korporátne právo, trestné právo, právo nehnuteľností a a ochranu duševného vlastníctva.
JUDr. Ondrej Steiniger
Ondrej je advokát a spoluzakladateľ AK STEINIGER | law firm. Špecializuje sa na korporátne právo, trestné právo, právo nehnuteľností a a ochranu duševného vlastníctva.

Najčítanejšie