Obchodný register funguje od 17. augusta 2026 podľa nového zákona a hneď v prvom týždni sa okolo neho strhol spor o ochranu osobných údajov. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky oznámil 19. augusta 2026, že z vlastného podnetu začal konanie voči Ministerstvu spravodlivosti SR.
Dôvodom je rozsah údajov, ktoré sú cez portál registra prístupné komukoľvek. Ministerstvo v ten istý deň odpovedalo, že zverejňovanie má jasný zákonný základ. Spor zatiaľ rozhodnutý nie je.
Čo úrad vyčíta
Úrad vo vyhlásení uvádza, že „v dokumentoch dostupných cez portál Obchodného registra SR sú voľne prístupné rodné čísla, úplné adresy, vlastnoručné podpisy aj čísla dokladov totožnosti fyzických osôb”.
Proti samotnej verejnosti registra úrad nenamieta. Spornou je podľa neho miera. „Rozsah zverejňovaných údajov však musí zodpovedať tomu, čo je na tento účel nevyhnutné, a minimálne rodné číslo medzi ne nepatrí,” konštatuje úrad.
Úrad však neargumentuje len primeranosťou. Tvrdí, že rodné číslo zo zverejňovania vylučuje samotný zákon o obchodnom registri a že „pri zverejňovaní dokumentov v obchodnom registri je potrebné osobné údaje anonymizovať”. Nevyčíta teda zákonu, že dovoľuje priveľa, ale ministerstvu, že ide nad jeho rámec.
Situáciu preveril vo večerných hodinách 18. augusta a na základe zistení začal konanie.
Ako reagovalo ministerstvo
Ministerstvo spravodlivosti v tlačovej správe z 19. augusta 2026 odmietlo, že by išlo o pochybenie. Sprístupňovanie dokumentov zo zbierky podľa neho ukladá zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri.
Ako právny základ uvádza čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR, teda splnenie zákonnej povinnosti. „Zverejňovanie týchto dokumentov preto nie je svojvoľným zverejňovaním osobných údajov ani porušením pravidiel ich ochrany,” uvádza sa v správe.
Oba výklady sa opierajú o ten istý paragraf. Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 29/2026 Z. z. sa pri zverejňovaní zapísaných údajov rodné číslo ani bydlisko nezverejňujú. Odsek 3 však o dokumentoch zo zbierky hovorí, že dokument „sa zverejní aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje”, a dodáva, že práva podľa GDPR tým nie sú dotknuté. Kde medzi týmito vetami leží hranica, rozhodne úrad.
Dokumenty do zbierky dokumentov, ako ju nový zákon nazýva, zakladá každá obchodná spoločnosť. Ide najmä o spoločenské zmluvy, zakladateľské listiny, zápisnice z valných zhromaždení, podpisové vzory a účtovné závierky. Podpísané sú v nich fyzické osoby — konatelia, spoločníci, členovia dozornej rady. Týka sa to aj ľudí, ktorí vo firme dávno nepôsobia — staršie dokumenty v zbierke zostávajú.
Prečo je rodné číslo v obchodnom registri citlivé
Rodné číslo je na Slovensku univerzálnym identifikátorom. V spojení s menom, adresou a podpisovým vzorom tvorí balík údajov, ktorý sa dá zneužiť na prevzatie identity — od uzatvorenia zmluvy na diaľku po pokus o pôžičku.
Spor sa preto netočí okolo toho, či má byť register verejný. Verejný je od svojho vzniku, aby si obchodný partner vedel overiť, s kým uzatvára zmluvu. Otázka je, či k tomu treba aj rodné číslo a číslo občianskeho preukazu — a či to zákon vôbec dovoľuje.
Čo môže urobiť dotknutá osoba
Kým konanie beží, môže sa dotknutá osoba obrátiť na úrad sama. Zákon tu rozlišuje: kto je na svojich právach dotknutý, podáva návrh na začatie konania a stáva sa jeho účastníkom. Kto dotknutý nie je, dáva iba podnet a úrad ho o spôsobe vybavenia len informuje. Návrh musí byť podpísaný, označiť porušené práva a priložiť dôkazy.
Práva podľa GDPR — najmä právo na informácie o spracúvaní a právo namietať — smerujú voči prevádzkovateľovi, teda ministerstvu. Ako uspejú, závisí od toho, ktorý výklad zákona obstojí. Ak ministerstvo, žiadosť o výmaz úspešná nebude, pretože údaje sprístupňuje priamo zákon. Ak úrad, rozsah bude musieť zúžiť ministerstvo samo, bez žiadostí jednotlivcov.
Oplatí sa najprv pozrieť, čo je v zbierke dokumentov o vás dostupné — portál je verejný a hľadať sa dá podľa názvu spoločnosti aj podľa mena osoby.
Ako sa spor o obchodný register môže skončiť
Ak sa porušenie nepreukáže, úrad konanie zastaví. Ak sa preukáže, môže uložiť opatrenia na nápravu aj lehotu na ich vykonanie — ministerstvo by potom muselo rozsah sprístupňovaných údajov obmedziť, napríklad údaje v dokumentoch anonymizovať. Rozhodnúť má do 90 dní, v odôvodnených prípadoch neskôr.
O novom zákone a o tom, čo mení pri zápisoch, sme písali v článku Obchodný register sa mení.
Údaje v tomto článku opisujú stav k 19. augustu 2026; portál sa odvtedy mohol zmeniť.
