Novela Ústavy SR 2025: Národná identita a spor s EÚ

Rovnosť v odmeňovaní

Doplnený bol aj čl. 36 Ústavy v rámci hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Jeho prvý odsek zakotvuje právo zamestnancov na to, aby mali spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Nemenej dôležitým obsahom tohto práva je aj právo na odmenu za vykonanú prácu. Doposiaľ však abesntovala úprava rovnakého mzdového ohodnotenia mužov a žien za tú istú prácu, ktoré sa zakotvuje práve touto novelou.

Rovnosť v odmeňovaní

Rovnosť v odmeňovaní

Podľa dôvodovej správy má ísť o reakciu na pretrvávajúci spoločenský problém rozdielneho platového ohodnotenia mužov a žien. Novým odsekom v čl. 36 Ústavy má byť stanovené, že rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu sa zaručuje, čím sa zároveň ústavnoprávne vyjadrí princíp rovnakého mzdového ohodnotenia za rovnakú prácu. Dôvodová správa odkazuje aj na súvis s inými ustanoveniami, napríklad čl. 38 ods. 1 Ústavy priznávajúci ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Rovnako poukazuje aj na čl. 12 ods. 2 Ústavy, zakotvujúci princíp rovnosti a ochranu pred diskrimináciou aj z dôvodu pohlavia.

Rodina a rodinný život

Zmena nastala aj v čl. 41 Ústavy, ktorý súvisí s manželstvom a rodinou. Prvý odsek tohto článku sa týka manželstva a jeho ochrany, pričom charakterizuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

História ustanovenia

Zaujímavosťou je, že uvedené znenie čl. 41 ods. 1 Ústavy je účinné až od 01.09.2014. Verzia Ústavy účinná pred týmto dátumom hovorila iba o tom, že „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Dôvodová správa k predmetnej novele hovorí o nežiaducom tlaku na tradičné usporiadanie rodinných vzťahov, ktorý mal odôvodňovať posilnenie ústavnej ochrany manželstva. Taktiež sa v dôvodovej správe vyslovene uvádza, že podľa tejto dikcie Ústavy nemôže vzniknúť manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, keďže priamo Ústava uvádza, že ide o zväzok muža a ženy.

Doplnený bol nový druhý odsek, ktorý pojednáva o rodičoch. Stanovuje, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, pričom matkou je len že na a otcom je len muž. Túto zmenu navrhovatelia odôvodňujú tým, že takáto konštatácia vychádza z biologickej reality a slovenského právneho poriadku. Cieľom má byť ústavné zakotvenie tradičného chápania rodičovstva a zabezpečenie stability rodinnoprávnych vzťahov. Takáto konštatácia má zároveň podľa navrhovateľov zabrániť možným budúcim snahám redefinovať pojem rodičovstvo prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry.

V rámci rodinného života bol doplnený aj ods. 5, ktorý sa týka osvojenia. V zmysle tohto ustanovenia sa explicitne stanovil okruh osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa. Sú nimi v prvom rade len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Ak by si chcela maloleté dieťa osvojiť osamelá osoba, môže tak urobiť len výnimočne, ak je takéto osvojenie v záujme dieťaťa. O osvojení v každom prípade rozhoduje súd.

Osvojenie v zákone o rodine

Táto zmena vychádza zo súčasnej právnej úpravy v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa dôvodovej správy však úprava bola povýšená na ústavnú úpravu, aby zdôraznila legitimitu manželstva ako nezastupiteľného zväzku jedného muža a jednej ženy pri plnení dôležitej sociálnej úlohy výchovy detí.

Ďalším odsekom, ktorý v tomto ustanovení pribudol, je odsek 7, týkajúci sa výchovy a vzdelávania. Ten stanovuje, že výchova a vzdelávanie, konkrétne tie, ktoré sa týkajú oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania má tvoriť súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku. Podľa dôvodovej správy by sa teda sexuálna výchova mala poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu, pretože ide o citlivé a hodnotovo podmienené oblasti, v ktorých by mali mať rodičia rozhodujúce slovo.

Posledným ustanovením, ktoré pribudlo v Ústave v rámci jej poslednej novely, konkrétne jedno z najdiskutovanejších, je čl. 52a Ústavy. V zmysle tohto ustanovenia Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Podľa dôvodovej správy má takáto úprava zodpovedať biologickému chápaniu pohlavia, ktoré sa premieta v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. Navrhovatelia odkazujú aj na znenie ústavy, ktoré napríklad definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy.

Intersex osoby

Mimo iné problémy, ktoré toto ustanovenie môže implikovať, navrhovatelia zabudli zohľadniť intersex osoby. Ide totiž o také osoby, ktoré sa narodia s anatomickými, hormonálnymi alebo genetickými znakmi, ktoré sa nedajú jednoznačne definovať ako mužské alebo ženské.

Európska komisia už začala konanie proti Slovensku

Predmetná novela ústavy vyvolala početné búrlivé diskusie v laických aj v odborných kruhoch. Ani medzinárodné organizácie nenechali dlho čakať na reakciu. Jednou z nich je aj Benátska komisia a jej naliehavé stanovisko zo dňa 24. septembra 2025. Na toto stanovisko reagovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj v Európskom parlamente zaznievajú otázky na Európsku komisiu ohľadom tejto novely a následkov, ktoré z nej môžu byť vyvodené. Následkom prijatia tejto novely je Slovensko vystavené riziku postihu Európskou úniou, pričom môže dôjsť napríklad k začatiu konania pre porušenie práva EÚ na Súdnom dvore EÚ, alebo k rôznym iným sankciám.

Európska komisia začala formálne konanie voči Slovensku pre ústavnú novelu, ktorá podľa nej zasahuje do zásady nadradenosti práva Európskej únie, Slovensko má len obmedzený čas na predloženie argumentov a vysvetlení. Ak Komisii nepreukáže, že novela právny rámec Únie neporušuje, prípad poputuje pred Súdny dvor Európskej únie, kde môže vyústiť do finančných postihov, krátenia eurofondov a dlhodobých dôsledkov pre vzťahy medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami.

SpäťStrana 2 / 2
Ďalej
Zdroj: NR SR
Tagy:
Lucia Rybanová
Lucia je doktorandkou na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Vo svojich článkoch sa venuje legislatívnym zmenám, sociálnemu zabezpečeniu, či pracovnému právu.