Nové pravidlá pre výkon trestu odňatia slobody

Účel návrhu zákona

Fundamentom pre novelu bol rozvoj súčasných reintegračných a výchovných opatrení s cieľom zvýšiť motiváciu odsúdených viesť slušný a zodpovedný život aj vo výkone trestu odňatia slobody. Jeden z dlhodobých cieľov je aj snaha, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k životu v spoločnosti. Novela inštitútov typických pre výkon trestu odňatia slobody má tiež pomôcť k zníženiu administratívnej a personálnej zaťaženosti celkového systému, čo by sa malo odraziť aj v znížení nákladov.

Zmeny po novele

Prijímanie balíka

Prijímanie balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby je obligatórnym inštitútom. Schválený návrh zákona navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré posilnia celkové možnosti obstarania potravín a ktoré budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených. Táto aktivita by mala spočívať najmä v úhrade pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na reintegračných programoch.

Nové opatrenia

Novela zákona zavádza okrem iného aj nasledovné opatrenia:

• zrýchlenie možnosti odsúdeného samostatne nakladať s peňažnými prostriedkami evidovanými na jeho osobnom konte v ústave;
• upravenie podmienok samostatných nákupov odsúdeného v predajni zriadenej v ústave; či
• zavedenie možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby, už aj vrátane tabaku a tabakových výrobkov, ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej časovým intervalom.

Rozšírenie práv odsúdených

Doteraz platná a účinná sústava práv odsúdených sa po novele rozširuje o

• precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami podľa zákona;
• zvýšenie časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám;
• častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom;
• úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi;
• možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.

Pozitívna motivácia a nový disciplinárny trest

Novelou zákona sa rozširuje aj systém disciplinárnej praxe o prvok tzv. pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených (povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov), o nový druh disciplinárneho trestu v podobe zákazu používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov. Takisto sa do aplikačnej praxe zavádza inštitút podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

Legislatívne východiská navrhovaného zákona

Z čoho vychádzali tvorcovia novely? Podkladov a východísk bolo viacero, predovšetkým však išlo o:

• Výzvy Európskej rady uvedenej v Štokholmskom programe, Ú. v. EÚ C 115, 4.4.2010: „Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykonávanie Európskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy.“;
• Odporúčanie Rec (2006) 2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách;
• Odporúčanie Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
• Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 (uznesenie vlády SR č. 248 z 13. apríla 2011)
• Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 (uznesenie vlády SR č. 807 zo 14. decembra 2011).

Záverom

V dnešnej dobe, kedy rok čo rok počet väzňov vo výkone trestu odňatia slobody vzrastá, stojí jeden väzeň daňových poplatníkov okolo 33 EUR denne, čo ročne predstavuje sumu až 122 miliónov EUR. Aj z týchto dôvodov sú opodstatnené rozličné vedecké projekty[1] zaoberajúce sa alternatívnymi trestami k trestu odňatia slobody (resp. restoratívnou justíciou), ktoré sú nielen finančne menej zaťažujúce, ale pri resocializácii dokonca aj účinnejšie. Pre spoločnosť to má veľký význam najmä vtedy, keď na základe spomínaných vedeckých výstupov sa legislatívne upraví kvalitnejší a adresnejší systém trestov.

K záveru ponúkame úvahu profesora Hatalu, nepriamo naznačujúcu opodstatnenie alternatívneho spôsobu trestania, ktorý sa domnieva, že väzenie svojimi typickými nepriaznivými účinkami pôsobí na páchateľa negatívne a zvyšuje jeho rezistenčnú insuficientnosť a obmedzuje neskoršiu resocializáciu. Za ďalší paradox väzenia možno pokladať do veľkej miery márnu snahu úspešnej resocializácie v podmienkach sociálnej izolácie. Veď je vôbec možné, aby v prostredí s kriminalitou poznačeným okolím sa dosiahla adaptácia odsúdeného na morálne a právne normy spoločnosti, od ktorej je v podstate absolútne v takomto ústave izolovaný?[2]