Predžalobná výzva pri nevyplatenej mzde
Ak zamestnávateľ nereaguje, je vhodné zaslať mu predžalobnú výzvu. Tá je štandardným úkonom pred podaním žaloby na súd a má právny aj psychologický účinok. Jej obsahom by mala byť identifikácia dlhu, označenie všetkých písomností, ktoré boli doteraz zamestnávateľovi doručené a tiež upozornenie na podanie žaloby a možnosti vymáhania dlhu exekučne.
V prípade predžalobnej výzvy skúste vyhľadať pomoc právnika. Pokiaľ zamestnávateľovi príde formálny dokument vypracovaný advokátom, v praxi je časté, že táto situácia urýchli reakciu zamestnávateľa.
Nevyplatená mzda a možnosť obrátiť sa na súd so žalobou
Ak zamestnávateľ ani po predžalobnej výzve dlžnú mzdu neuhradí, nasleduje súdne riešenie sporu. V praxi sa najčastejšie podáva klasická žaloba vtedy, keď sú tu sporné skutočnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nie sú dostatočné dôkazy a zamestnávateľ popiera nárok. Dôležitými dôkazmi v prípade podávania žaloby sú pracovná zmluva, výplatné pásky, výzvy a korešpondencia, výpis z účtu (ako dôkaz nevyplatenia mzdy) či dochádzka zamestnanca.
Zamestnanec má okrem žaloby možnosť vymáhať dlžnú mzdy aj prostredníctvom platobného rozkazu. Ide o rýchly spôsob vymáhania dlhu, pri ktorom môže súd rozhodnúť bez pojednávania. Ak zamestnávateľ nepodá odpor, platobný rozkaz sa stane vykonateľným a zamestnanec môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Možnosť podať trestné oznámenie
Ak má zamestnanec podozrenie, že zamestnávateľ zámerne nevyplácal mzdu, aj keď mal na to prostriedky môže podať trestné oznámenie za trestný čin nevyplatenia mzdy v zmysle Trestného zákona.
Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Trestné konanie môže posilniť tlak na zamestnávateľa. Zamestnanec môže podať trestné oznámenie na polícií alebo prokuratúre, pričom takýto krok môže výrazne urýchliť vyriešenie situácie.
