Výmera dovolenky
Zákonník práce rozoznáva 3 typy dovoleniek, a to:
- Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť;
- Dovolenka za odpracované dni; a
- Dodatková dovolenka.
Základná výmera dovolenky je upravená v § 103 Zákonníka práce. Jej dĺžka je minimálne 4 týždne, nezávisle od dĺžky trvania pracovného pomeru či veku zamestnanca. Pre zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, ako aj pre zamestnanca ktorý sa trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky 5 týždňov, a to podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnancom uvedeným v § 103 ods. 3 Zákonníka práce patrí dovolenka vo výmere najmenej 8 týždňov v roku.
Dovolenka je v Zákonníku práce ustanovená v týždňoch. Týždňom možno na tieto účely rozumieť 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, avšak je potrebné prihliadať aj na harmonogram pracovných zmien zamestnanca, podľa ktorých pripadá týždeň dovolenky na túto časť pracovných dní. Zamestnanec môže čerpať dovolenku aj v kratších časových úsekoch ako je týždeň, teda po pracovných dňoch.
Zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa netrval nepretržite v rámci celého kalendárneho roka, ale odpracoval aspoň 60 dní. Podľa § 102 Zákonníka práce sa pomerná časť dovolenky za kalendárny rok určuje tak, že za každý mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru patrí jedna dvanástina ročnej dovolenky. Ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa neodpracoval v kalendárnom roku minimálne 60 dní, vzniká mu podľa § 105 Zákonníka práce nárok na dovolenku vo výške jednej dvanástiny za každých 21 odpracovaných dní.
Zamestnanec má nárok na dodatkovú dovolenku, ak vykonáva práce v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach, prípadne práce mimoriadne náročné alebo škodlivé pre zdravie. Dĺžka tejto dovolenky je jeden týždeň navyše a čerpá sa prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni. Podrobnejší zoznam zamestnancov, ktorí majú nárok na dodatkovú dovolenku, nachádzame v § 106 Zákonníka práce.
