Zamestnanci aj zamestnávatelia sa často stretávajú s otázkami, čo sa stane s nevyužitými dňami dovolenky na konci kalendárneho roka, aké sú zákonné možnosti ich čerpania alebo preplatenia a aké povinnosti vyplývajú z legislatívy. Tento článok sa zameria na právny rámec úpravy dovolenky podľa Zákonníka práce a vysvetlí, čo sa stane s nevyčerpanou dovolenkou a aké sú podmienky jej čerpania v ďalšom roku. Cieľom je poskytnúť praktický prehľad, ktorý pomôže zamestnancom aj zamestnávateľom orientovať sa v tejto problematike.
Dovolenka
Dovolenka predstavuje jedno zo základných práv zamestnanca, prostredníctvom ktorého sa realizuje právo na odpočinok po vykonanej práci a právo na regeneráciu. Tento princíp je vyjadrený aj v základných zásadách zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (Zákonník práce). Účelom dovolenky je predovšetkým psychická a fyzická regenerácia pracovných síl zamestnanca.
Dovolenka
Dovolenka predstavuje subjektívne právo zamestnanca, pričom ide o časovo vymedzené obdobie, s ktorým môže voľne nakladať bez straty príjmu, keďže počas čerpania dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zákonník práce stanovuje len minimálnu výmeru dovolenky, pričom zamestnávateľ môže svojim zamestnancom dopriať aj dlhšiu dobu odpočinku. Výmera dovolenky, ktorú má zamestnanec k dispozícii, sa zväčša nachádza vymedzená v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Toto právo sa však nevzťahuje na osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
