Spoločnosť Tesco, nadnárodný maloobchodný predajca so sídlom v Spojenom kráľovstve, prevádzkuje svoje supermarkety okrem iného aj na území Českej republiky. Vo svojich predajniach v Českej republike Tesco uvádzalo na trh potraviny pod ochrannou známkou Monte, pričom na označeniach niektorých výrobkov Monte bol uvedený zoznam zložiek, medzi ktorými sa nachádzal aj „čokoládový prášek“ bez toho, aby bolo ďalej spresnené jeho zloženie.[1]
Státní zemědelská a potravinářská inspekce inspektorát v Brně (SZPI) nariadila dňa 27. mája 2016 spoločnosti Tesco predmetné výrobky stiahnuť z predaja z prevádzok nachádzajúcich sa v Českej republike a to z dôvodu rozporu s článkom 9 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 18 ods. 1 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (nariadenie č. 1169/2011)[2]. Navyše, z časti A bodu 2 písm. c) prílohy I k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/36/ES z 23. júna 2000 o výrobkoch z kakaa a čokolády určených na ľudskú spotrebu (smernica 2000/36) vyplýva, že v českom jazyku sa má použiť výraz „čokoláda v prášku“, a nie výraz „čokoládový prášek“.
Následne podala spoločnosť Tesco sťažnosť, v nadväznosti na čo SZPI 6. júna 2016 zrušila opatrenia prijaté 27. mája 2016, t. j. zrušila zákaz uvádzania predmetných výrobkov na trh a povinnosť odstrániť tieto výrobky zo všetkých prevádzok Tesco nachádzajúcich sa na území Českej republiky. Avšak, Ústřední inspektorát Státní zemědělské a potravinářské inspekce kontroval SZPI a 2. februára 2017 zrušil jej rozhodnutia, ktorými boli zrušené opatrenia prijaté 27. mája 2016 a zároveň zamietol sťažnosť spoločnosti Tesco.
Spoločnosť Tesco sa proti týmto rozhodnutiam odvolala, avšak Ministerstvo zemědelství toto odvolanie dvoma rozhodnutiami z 21. apríla 2017 zamietlo.
V reakcii na to podala spoločnosť Tesco proti týmto rozhodnutiam žalobu na Krajský soud v Brně, pričom tvrdila, že
„výnimka podľa časti E bodu 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 sa uplatňuje aj na čokoládový prášek vzhľadom na to, že obsah tejto zmesi je totožný s obsahom čokolády v prášku."
Záver, podľa ktorého je rozhodujúca len česká jazyková verzia smernice 2000/36, je podľa spoločnosti Tesco v rozpore so zásadami fungovania práva Únie, keďže všetky jazykové verzie ustanovenia práva Únie sú rovnako záväzné.[3]
Žalobu Krajský soud v Brně zamietol rozsudkom z 26. februára 2019 s odôvodnením, že názov uvedený v každej jazykovej verzii prílohy I k smernici 2000/36 je záväzný.
Spoločnosť Tesco následne využila kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud, ktorý rozsudkom z 11. júla 2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové rozhodnutie. Krajský soud pri opätovnom prejednaní apeloval na to, aby hospodárske subjekty používali v každom členskom štáte označenie stanovené normotvorcom Únie z dôvodu zrozumiteľnosti, pričom uviedol, že tak smernica 2000/36, ako aj nariadenie č. 1169/2011 majú za cieľ ochranu spotrebiteľov. Krajský soud sa v nadväznosti na nejasnosti rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, ktorá znela nasledovne:
„Má sa pravidlo uvedené v časti E bode 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. [1169/2011] vykladať v tom zmysle, že pri potravinách určených pre konečného spotrebiteľa v Českej republike možno uvádzať v rámci zloženia výrobku zloženú zložku uvedenú v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici [2000/36] bez toho, aby sa podrobne uviedlo jej zloženie len v prípade, ak je táto zmes zložiek označená presne v súlade s českým znením prílohy I k [smernici 2000/36]?“
Zjednodušene, touto otázkou sa Krajský soud pýta, či v rámci označovania výrobkov uvádzaných na trh na území členského štátu je hospodársky subjekt oslobodený od povinnosti uviesť zoznam všetkých zložiek, z ktorých sa skladá zložená zložka len v prípade, že táto zložená zložka, na ktorú sa vzťahuje obchodný názov podľa časti A prílohy I k smernici 2000/36, je v zozname zložiek uvedená s použitím tohto obchodného názvu v jazykovej verzii príslušného členského štátu.
Základom sporu teda je, že spoločnosť Tesco uvádzala na trh produkty, v ktorých zložení bola zložka uvedená s použitím označenia, ktoré nie je uvedené v českej verzii prílohy I k smernici 2000/36, t. j. „čokoláda v prášku“, ale použila označenie „čokoládový prášek“, zrejme v dôsledku vlastného českého prekladu z inej jazykovej vezie.
Súdny dvor vo svojej odpovedi kládol dôraz na cieľ smernice 2000/36 zaručiť jednotnosť vnútorného trhu, pričom smernicou došlo aj k úplnej harmonizácií obchodných názvov vzťahujúcich sa na výrobky z kakaa a čokolády určené na ľudskú spotrebu a teda obchodné názvy stanovené v prílohe I k smernici 2000/36 sú tak jednak záväzné a jednak sa vzťahujú iba na výrobky, ktoré sa nachádzajú v uvedenej prílohe. Taktiež z časti A bodu 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36 v spojení s článkom 3 bodom 1, ako aj odôvodnením 7 tejto smernice vyplýva, že výrobok, ktorý pozostáva zo zmesi kakaa v prášku a cukru s obsahom aspoň 32 % kakaa v prášku sa musí na účely uplatnenia uvedenej smernice označovať ako „čokoláda v prášku“, z čoho vyplýva, že ak zložená zložka, ktorá sa nachádzala vo výrobku Monte, spĺňa tieto kritéria, bolo nutné ju označovať ako „čokoládu v prášku“.
Z tohto dôvodu je teda nutné, aby hospodárske subjekty používali obchodné názvy zložených zložiek tak, ako sú ustanovené v právnej úprave Únie a uvedené v relevantnej jazykovej verzii tejto právnej úpravy, inak by mohlo dôjsť k narušeniu účelu, ktorým je zabezpečiť, aby informácie poskytnuté spotrebiteľom im umožňovali sa rozhodnúť pri výbere na základe úplných informácií.
