Postup pri výpočte nemocenského
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa podľa § 57 zákona o sociálnom poistení vypočíta ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenské. Z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu sa určuje výška nemocenskej dávky napríklad vtedy, ak poistenec v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Vymeriavací základ zamestnanca je určený v § 138 zákona o sociálnom poistení, a ide o jeho hrubý príjem v rozhodujúcom období.
Spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu stanovuje § 54 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie rozlišuje medzi spôsobom výpočtu rozhodujúceho obdobia pri zamestnancovi, pri samostatne zárobkovo činnej osobe a pri dobrovoľne poistenej osobe. Samotné rozhodujúce obdobie a jeho dĺžka sa líšia aj v závislosti od trvania a vzniku nemocenského poistenia. Napríklad, ak zamestnancovi trvalo nemocenské poistenie nepretržite, a to aspoň od 1. 1. kalendárneho roka, ktorý predchádza tomu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného až do dňa vzniku dôvodu, rozhodujúce obdobie bude tento predchádzajúci kalendárny rok.
Zamestnanec bol nepretržite nemocensky poistený od 1.10.2023 do 1.3.2025, následne sa 1.3.2025 stane dočasne práceneschopným a bude si chcieť uplatniť nárok na nemocenské. Rozhodujúcim obdobím bude pre neho v tomto prípade rok 2024.
Denný vymeriavací základ by sa v tomto prípade vypočítal tak, že by sa spočítali hrubé príjmy za jednotlivé mesiace roku 2024, a toto číslo by sa vydelilo počtom dní rozhodujúceho obdobia, teda 366 (keďže rok 2024 bol priestupným rokom). Ak by teda jeho hrubá mesačná mzda predstavovala 1500 EUR, výpočet by bol takýto: 1200 x 12 / 366 = 39,34. Toto číslo predstavuje denný vymeriavací základ, a 55 % z neho, teda výška nemocenského pre zamestnanca, predstavuje 21,64 EUR na deň.
Výpočet by však prebiehal trochu odlišne, pokiaľ by sme pracovali v konkrétnom prípade s pravdepodobným vymeriavacím základom.
Horná hranica dávky alebo jej zníženie
Zákon o sociálnom poistení stanovuje aj hornú hranicu limitu denného vymeriavacieho základu. Ten podľa § 55 ods. 2 zákon a o sociálnom poistení nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ, ktorý sa určí z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného. Maximálny denný vymeriavací základ v prípade vzniku nároku na nemocenské v roku 2025 bude 94,027 a z tejto hodnoty je dávka nemocenského vo výške 25 % je 23,51 EUR a vo výške 55 % v sume 51,72 EUR, čo znamená, že jeho suma za jeden deň nemôže presiahnuť túto hodnotu, aj keď by mal poistenec vyšší vymeriavací základ.
Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa postupuje rovnako, ako pri výpočte nemocenského. V súvislosti s nemocenským aj s náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ale platí, že ich suma sa za určitých okolností poskytuje vo výške jednej polovice sumy nemocenského, resp. náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Je tomu tak vtedy, ak sa poistenec, resp. zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok (§ 111 zákona o sociálnom poistení a § 8 ods. 3 zákona o náhrade príjmu).
Zamestnanec si v dôsledku nadmerného požitia alkoholu na oslave zlomil rebro a musí byť niekoľko dní na PN. Jeho nemocenské, teda 55 % z denného vymeriavacieho základu, by malo predstavovať výšku 22 EUR na deň. Keďže si však privodil tento stav sám, v dôsledku nadmerného požitia alkoholu, výška jeho nemocenského bude iba 11 EUR na deň. Obdobne to platí aj v súvislosti s náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
