O čo v akcii Súmrak ide?
Národná kriminálna agentúra, odbor Východ, začala trestné stíhanie pre zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa a pre opakovaný zločin ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V rámci tejto akcie boli vyšetrovateľom NAKA dňa 19. apríla 2022 vznesené obvinenia osobám Doc. Robert Fico, JUDr. Róbert Kaliňák, Mgr. Marek Para, Ing. Norbert Bödör a gen. Tibor Gašpar z dôvodu založenia a podporovania zločineckej skupiny, pričom prví dvaja politici sú obvinení aj pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ďalej vyšetrovateľ viní Fica, Kaliňáka, Bödöra a Gašpara zo zločinu ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Všetky tieto obvinenia sa podľa uznesenia o vznesení obvinenia (uznesenie) majú týkať skutkov, ktoré tieto osoby mali páchať ako skupina počas trvania bývalej vlády s cieľom zabezpečiť kontinuitu vládnej politickej garnitúry a s cieľom poškodiť svojich politických oponentov. Samotné odôvodnenie uznesenia popisuje v rozsahu 99 strán rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú mali títo obvinení páchať.
Podľa uznesenia sa mali bývalí politici skutku dopustiť tým, že ako vysokopostavení verejní činitelia výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR mali zosnovať od presne nezisteného obdobia zločineckú skupinu. Do vysokých štátnych funkcií mali dosadzovať spriaznené osoby z pozície politickej moci, pričom medzi takéto osoby mali patriť gen. Gašpar zastávajúci funkciu policajného prezidenta, Ľudovít Makó zastávajúci funkciu riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy či Bernard Slobodník zastávajúci funkciu riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA. Konkrétne Robert Kaliňák mal dosadiť Franiška Imreczeho na funkciu prezidenta Finančnej správy prostredníctvom v tom čase ministra financií Petra Kažimíra.
Uznesenie hovorí, že cieľom takéhoto dosadzovania osôb na podriadené pozície malo byť utajenie samotnej existencie zločineckej skupiny, ďalej utajenie páchania trestnej činnosti, ale aj utajenie spáchania vlastných trestných činov. Takto dosadené osoby mali získavať informácie, ktoré mali poškodiť bývalého prezidenta SR Andreja Kisku, ministra financií Igora Matoviča, predsedu parlamentu Borisa Kollára a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica alebo prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Vasiľa Špirka, ktorí v tomto prípade vystupujú ako poškodení.
Tieto osoby mali neoprávnene lustrovať poškodených v informačných systémoch rezortu vnútra a iných systémoch, pričom mali takto získať informácie o súkromnom a pracovnom živote rôznych osôb. Týmto konaním mali vytvoriť vhodné podmienky pre ďalšie účelové a neobjektívne zabezpečenie dôkazov pri realizácii trestných konaní, a o takýchto záveroch mali byť informovaní obvinení expremiér a bývalý minister vnútra. Podľa uznesenia mali mať na týchto záveroch osobný, politický alebo iný záujem.
Dozor nad týmto konaním vykonáva Úrad Špeciálnej prokuratúry, ale z dôvodu, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v tomto konaní vystupuje ako poškodený, bol z konania a rozhodovania vylúčený pre pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Práve pre kauzu vyzradenia daňového tajomstva bývalého prezidenta Kisku a súčasného ministra financií Matoviča zo strany Fica a Kaliňáka začal u týchto obvinených vyšetrovateľ stíhanie pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko sa ho mali dopustiť ako členovia organizovanej skupiny v súčinnosti s inými osobami. Podľa uznesenia sa prostredníctvom bývalého hovorcu strany SMER-SD Erika Tomáša mali dostať k analýze daňového deliktu spoločnosti RegionPRESS, ktorej konateľom bol práve Igor Matovič. Robert Fico mal následne tieto informácie využiť na verejnú diskreditáciu Igora Matoviča.
Známy advokát z medializovaných káuz Marek Para sa mal podľa obvinenia podieľať na diskreditácii Vasiľa Špirka v čase, keď tento ako prokurátor ÚŠP dozoroval prípad firmy BA Haus a neoprávnene získanej výhody pre vtedajšieho ministra vnútra. Týmto mal ako advokát napomáhať zločineckej skupine a podporovať ju. Z tohto prípadu bol Špirko odvolaný vtedajším špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom potom, ako sa na verejnosť dostali kompromitujúce materiály vo vzťahu k jeho osobe. Špirko v tejto veci podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu sabotáže, ktorý však nebol dodnes uzavretý.
V celej tejto kauze bolo najprekvapivejšie zadržanie bývalého vysokopostaveného politika a bývalého ministra vnútra Kaliňáka. Po zadržaní a vypočutí sa vyšetrovateľ vzhľadom na okolnosti prípadu rozhoduje, či bude viesť trestné stíhanie u obvinených väzobne alebo ich bude stíhať na slobode. V tomto prípade vyšetrovateľ spracoval návrh na väzobné stíhanie, a to pre obavu z možného kolúzneho správania obvinených na svedkov. V prípade Kaliňáka sudca pre prípravne konanie vyhovel takejto žiadosti, a vzal obvineného do väzby, voči čomu obvinený podal sťažnosť. Podľa vyjadrenia jeho obhajcov však súd neodôvodnil väzbu žiadnymi konkrétnymi okolnosťami, ktoré sú obligatórnou záležitosťou pri vzatí do väzby z kolúznych dôvodov.
Obvinený advokát Para podľa rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie nebude stíhaný väzobne, nakoľko sudca nevidel zo strany vyšetrovateľa dostatočne vymedzenú takúto činnosť u obvineného. V prípade Fica ide o špecifický prípad trestného stíhania, nakoľko je aktívny poslanec NR SR.
Vzatie poslanca do väzby
V zmysle čl. 78 ods. 3 Ústavy SR poslanca NR SR nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ požiadal Generálneho prokurátora SR, aby dal podnet NR SR, a ten poveril na tento úkon zástupcu špeciálneho prokurátora, ktorý takýto podnet podal.
Dňa 27. apríla 2022 mandátový a imunitný výbor NR SR prijal uznesenie a odporučil poslancom parlamentu vydať Roberta Fica na väzobné stíhanie. Toto uznesenie má len odporúčací charakter a poslanci ním nie sú viazaní.
Je preto na pléne NR SR, aby sa poslanci vyjadrili, či súhlasia alebo nesúhlasia s väzobným stíhaním poslanca Fica. Ak súhlasiť nebudú, poslanec bude stíhaný na slobode. Na vydanie postačuje súhlas jednoduchej väčšiny, t. j. nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Avšak na rozhodnutie pléna si budeme musieť počkať minimálne do budúceho týždňa.
Aké tresty hrozia v prípade dokázania viny?
V prípade, ak by súd uznal vinu u obžalovaných, hrozia im v zmysle skutkov kladených za vinu pomerne vysoké tresty.
V prípade založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny hrozí páchateľovi trest odňatia slobody od 5 do 10 rokov. Sadzba pri trestnom čine ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva sa pohybuje od 6 mesiacov až po 3 roky v prvom odseku, pričom vzhľadom na okolnosti tohto prípadu môže byť použitý tretí odsek stanovujúci trest odňatia slobody od 7 až na 12 rokov. Pri zneužívaní právomocí verejného činiteľa v prvom odseku hrozí trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov, pričom opäť v súvislosti s týmto prípadom môže byť použitý aj druhý odsek paragrafu, ktorý stanovuje sadzbu na 4 až 10 rokov. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
V prípade Fica, Kaliňáka a Paru, ktorí sú zároveň aj advokátmi, ak by súd uznal ich vinu a boli by právoplatne odsúdení, okrem trestu uloženého súdom im hrozí aj vyčiarknutie zo Slovenskej advokátskej komory v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 písm. d) Zákona o advokácii. Poslanec Fico by okrem vyčiarknutia zo zoznamu advokátov v zmysle čl. 81a písm. f ) Ústavy SR prišiel aj o poslanecky mandát.
Okrem advokátov zastupujúcich obvinených majú určité pochybnosti o stíhaní v jeho súčasnej podobe aj niektorí predstavitelia odbornej verejnosti. Napr. dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v rozhovore[1] pre denník Pravda poukazuje na viaceré nedostatky, ktoré vyplynuli nielen z uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj samotných procesných postupov v trestnom konaní. Samotné uznesenie považuje za značne prehnané nielen v zmysle nadkvalifikácie skutku, ale aj ako vzor pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote. Pripomína, že uznesenie nestanovuje analýzu, či sa môže alebo nemôže osoba v pozícii verejného činiteľa, akými boli obvinení oboznamovať s informáciami, ktorými mali disponovať na diskreditáciu svojich oponentov. Dáva do pozornosti, že v prípade odsúdenia týchto politikov, by rovnaký osud mal postihnúť všetky osoby, ktoré zverejňujú informácie, ktoré sú síce vo verejnom záujme, ale nemali by mať k nim prístup, ako napr. média (ktoré disponujú informáciami z trestných konaní v prípravnom štádiu a pod.).
Za zneužitie právomocí verejného činiteľa považuje manipuláciu trestných konaní, a nie samotné pokyny na vyšetrovanie trestných činov, či vyžiadanie si informácií o takýchto konaniach. V prípade obvinenia zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny pripomína, že obsadzovanie mnohých verejných funkcií politickým spôsobom je bežné. Argument v prospech takéhoto postupu je, že ak za niečo nesie politik politickú zodpovednosť, musí mať možnosť to ovplyvniť. Takže ak je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií založením zločineckej skupiny, potom sa tohto trestného činu dopustili všetci predstavitelia vlád. Poukazuje aj na mnohé paradoxy v uznesení, ako napríklad, že vyšetrovateľ použil prísnejší odsek pri týchto obvineniach, nakoľko obvinení mali skutky spáchať ako zločinecká skupina, hoci tá musí byť založená na účel páchania zločinu.
Dokazovanie v takto rozsiahlom prípade bude behom na dlhé trate a vzhľadom na rozsah obvinení a samotných obvinených nie je možné predpokladať, aký bude konečný výsledok. Každú trestnú činnosť je potrebné odsúdiť a potrestať podľa platných právnych predpisov, to tvorí základ zdravej spoločnosti. A treba pripomínať, že sú to práve súdy, ktoré sú oprávnené rozhodovať o vine a nevine na základe relevantných dôkazov.
