Deň štátnej vlajky Slovenskej republiky bude novým pamätným dňom. Národná rada SR ho schválila 1. októbra 2026, keď doplnila zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (č. 241/1993 Z. z.). Pripadne na 18. september. O novom dni informovala agentúra TASR.
Pre zamestnancov to však neznamená voľno navyše. Nový deň je len pamätným dňom — nie štátnym sviatkom ani dňom pracovného pokoja. Pracuje sa ako v ktorýkoľvek bežný deň a nepatrí zaň sviatkový príplatok.
Čo je Deň štátnej vlajky a prečo pripadá na 18. september
Dátum sa viaže na rok 1848. Práve 18. septembra toho roku prekročil slovenský dobrovoľnícky zbor moravsko-slovenskú hranicu a vstúpil na územie Slovenska. Predkladatelia — skupina poslancov — chcú novým dňom symbolicky vyjadriť úctu k štátnej vlajke ako jednému zo štátnych symbolov.
V dôvodovej správe k návrhu sa výslovne uvádza, že „nejde o zavedenie nového sviatku ani o rozšírenie dní pracovného pokoja, ale o symbolické vyjadrenie úcty“. Pravidlá používania vlajky sa teda nemenia — tie upravuje samostatný zákon o štátnych symboloch (č. 63/1993 Z. z.).
Slovensko si každoročne pripomína viac než dvadsať pamätných dní. Deň štátnej vlajky sa k nim zaraďuje ako ďalší — jeho zmyslom je upriamiť pozornosť na jeden z troch hlavných štátnych symbolov popri štátnom znaku a štátnej hymne.
Pamätný deň, štátny sviatok a deň pracovného pokoja nie sú to isté
Zákon č. 241/1993 Z. z. rozlišuje tri druhy významných dní a každý z nich má iné dôsledky pre bežný život.
Štátne sviatky (§ 1) sú napríklad 1. január, 5. júl, 29. august či 17. november. Väčšina z nich je zároveň dňom pracovného pokoja, no nie všetky — napríklad počas 1. septembra (Dňa Ústavy) sa bežne pracuje.
Dni pracovného pokoja (§ 2) sú dni skutočného voľna: popri nedeliach sem patria sviatky ako Veľký piatok, 1. máj, 1. november či Vianoce. Za prácu v tieto dni patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Pamätné dni (§ 3) sú tretia, samostatná kategória. Nie sú dňom pracovného pokoja — ide o bežné pracovné dni. Patrí sem napríklad 25. marec (Deň zápasu za ľudské práva) či 21. august (Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968). Do tejto skupiny sa zaraďuje aj nový Deň štátnej vlajky.
- Štátny sviatok (§ 1) — väčšinou deň voľna, nie však vždy.
- Deň pracovného pokoja (§ 2) — deň voľna, za prácu patrí príplatok.
- Pamätný deň (§ 3) — bežný pracovný deň bez voľna aj bez príplatku.
Pre voľno, mzdu ani obchody sa nič nemení
Keďže Deň štátnej vlajky je pamätným dňom, zamestnanci 18. septembra nedostanú voľno navyše ani nárok na sviatkový príplatok podľa Zákonníka práce. Nemení sa ani prevádzka obchodov — maloobchodný predaj je zo zákona obmedzený len počas vybraných sviatkov, medzi ktoré pamätné dni nepatria.
Že ani štátny sviatok nemusí automaticky znamenať príplatok, sme vysvetlili pri prvom septembri. Prehľad dní, počas ktorých voľno naozaj máte, nájdete v kalendári štátnych sviatkov.
Odkedy nový pamätný deň platí
Právny predpis prejde viacerými fázami, kým začne platiť. Po schválení v parlamente ho podpisuje prezident a potom sa vyhlasuje v Zbierke zákonov — až vtedy dostáva číslo a stáva sa účinným. Na začiatku októbra 2026 bol návrh schválený, čaká ho však ešte podpis a vyhlásenie, a preto zatiaľ nemá pridelené číslo predpisu.
Zákon má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia, aby sa nový deň mohol zaužívať čo najskôr. Keďže 18. september tohto roka už uplynul, prvýkrát si Deň štátnej vlajky pripomenieme 18. septembra 2027.
