Koaličná Slovenská národná strana (SNS) predložila do Národnej rady SR návrh novely Trestného zákona, ktorý sa dotýka trestnoprávneho postihu extrémistických trestných činov. Ide o legislatívnu iniciatívu, ktorá vyvoláva odbornú aj verejnú diskusiu, keďže smeruje k znižovaniu trestných sadzieb pri viacerých skutkových podstatách a zároveň k vypusteniu niektorých samostatných trestných činov zo zákona.
Návrh zákona sa opiera o argumentáciu princípmi moderného trestného práva, avšak jeho praktické dôsledky presahujú rámec čisto technickej úpravy. Preto je namieste vysvetliť, čo sa má zmeniť, aké dôvody predkladatelia uvádzajú a aké právne otázky novela prirodzene vyvoláva.
Základný cieľ novely podľa predkladateľov
Podľa dôvodovej správy má novela ambíciu „zosúladiť trestnoprávnu represiu so zásadou primeranosti, individualizácie trestu a princípom ultima ratio”. V preklade to znamená snahu, aby trestné právo zostalo krajným nástrojom štátu a aby súdy mali väčší priestor zohľadňovať konkrétne okolnosti prípadu aj osobu páchateľa.
Predkladatelia poukazujú na aplikačné problémy pri extrémistických skutkoch, najmä na vysoké horné hranice trestných sadzieb, právne neurčité pojmy a výraznú závislosť rozhodovania od znaleckých posudkov. V praxi podľa nich dochádza k situáciám, keď je ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody aj pri skutkoch, ktoré majú prevažne ohrozovací a prejavový charakter bez priamej ujmy.
Zníženie trestných sadzieb pri vybraných skutkoch
Najvýraznejšou zmenou je zníženie trestných sadzieb pri viacerých trestných činoch spojených s extrémizmom. Ide najmä o:
-
Založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421), kde sa navrhuje zníženie hornej hranice zo súčasných piatich rokov na dva roky pri základnej skutkovej podstate,
-
Prejav sympatie k takémuto hnutiu (§ 422), kde má horná hranica klesnúť na jeden rok,
-
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423),
-
Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti (§ 422d),
-
Podnecovanie k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti (§ 424).
Ide o systematické znižovanie sankčných rámcov pri skutkoch, ktoré sú ako trestné činy ohrozovacej povahy, založené prevažne na prejave, nie na reálnom násilí alebo bezprostrednej ujme.
Vypustenie trestných činov extrémistického materiálu
Osobitnú pozornosť si zasluhuje návrh vypustiť zo zákona samostatné skutkové podstaty:
-
Výroby extrémistického materiálu,
-
Rozširovania extrémistického materiálu,
-
Prechovávania extrémistického materiálu.
Tieto trestné činy boli do Trestného zákona zaradené s cieľom reagovať na šírenie extrémistických ideológií prostredníctvom symbolov, tlačovín či digitálneho obsahu. Podľa predkladateľov však ich formulácia spôsobuje výraznú právnu neistotu, keďže trestnosť konania je často závislá od znaleckého posúdenia symboliky, historického významu alebo spoločenského kontextu.
Argumentuje sa tým, že rovnaké alebo podobné konania je možné postihovať prostredníctvom všeobecnej skutkovej podstaty podľa § 421 Trestného zákona. Vypustením samostatných paragrafov sa má znížiť duplicita a zvýšiť prehľadnosť právnej úpravy.
Jedným z najčastejšie používaných pojmov v dôvodovej správe je zásada ultima ratio, teda princíp, podľa ktorého má trestné právo nastupovať až vtedy, keď iné právne prostriedky zlyhávajú. Tento princíp je dlhodobo uznávaný v európskej trestnoprávnej teórii aj judikatúre.
Otázkou však zostáva, kde presne má byť hranica medzi slobodou prejavu a trestnoprávnou ochranou demokratických hodnôt. Práve pri extrémistických prejavoch ide o citlivú rovnováhu medzi ochranou základných práv a prevenciou radikalizácie, ktorá môže viesť k násiliu.
Zachovanie trestnoprávnej ochrany
Návrh zákona výslovne deklaruje, že nedochádza k oslabeniu ochrany základných práv a slobôd. Trestné činy spojené s reálnym násilím, bezprostredným ohrozením života alebo zdravia zostávajú postihnuteľné v plnom rozsahu. Novela sa zameriava najmä na prejavové delikty a na úpravu ich sankčného rámca.
Kontroverzia a otvorené otázky
Hoci návrh pracuje s odbornými argumentmi, nemožno ignorovať jeho spoločenský kontext. Znižovanie trestov za extrémistické skutky je téma, ktorá prirodzene vyvoláva obavy z oslabenia preventívneho účinku trestného práva. Kritici poukazujú na riziko signálu, že štát zmierňuje svoj postoj k prejavom nenávisti alebo historického revizionizmu.
Opozičné parlamentné hnutie Slovensko nesúhlasí s predmetnou novelou Trestného zákona. Podľa hnutia je neprípustné, aby trestnoprávna úprava poskytovala ochranu osobám, ktoré obhajujú alebo bagatelizujú extrémistické postoje. Hnutie vyzýva koalíciu, aby návrh stiahla a vrátila sa k legislatívnym princípom zameraným na ochranu spoločnosti pred nenávistnými prejavmi a extrémizmom. Podľa opozície by prijatie novely znamenalo oslabenie demokratických hodnôt a negatívny zásah do bezpečnosti občanov.
Namiesto toho, aby vláda Roberta Fica (Smer-SD) chránila ľudí pred nenávisťou a extrémizmom, chce koalícia schváliť zákon šitý na mieru pre extrémistov. Tu už končí všetka sranda. Toto je jasný signál, že nenávisť a extrémizmus budú na Slovensku tolerované,
uviedol poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko – Za ľudí).
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko taktiež nesúhlasí s návrhom novely Trestného zákona, podľa hnutia by navrhovaná úprava mohla oslabiť schopnosť štátu účinne chrániť spoločnosť pred extrémizmom a nenávistnými prejavmi. Vo svojom stanovisku zároveň upozorňuje na riziko, že zmeny by mohli viesť k legitimizácii extrémistických postojov v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Najprv zlikvidovali špeciálne útvary na boj proti organizovanému zločinu, aby zachránili samých seba a svojich oligarchov. Znefunkčnili inštitút kajúcnika a znížili tresty pre kriminálnikov. Aby toho nebolo dosť, tak teraz prichádzajú na pomoc neonacistom a ďalším extrémistom,
skonštatoval Jaroslav Spišiak (PS).
Záver
Navrhovaná novela Trestného zákona predstavuje zásah do citlivej oblasti trestnoprávnej regulácie extrémizmu. Nejde len o technickú úpravu sadzieb, ale o zmenu filozofie postihu prejavových deliktov. Či povedie k väčšej proporcionalite a právnej istote, alebo otvorí priestor pre nové interpretačné problémy, ukáže až legislatívny proces a v prípade schválenia návrhu následná prax.
