Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) ešte vo štvrtok prelomila veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválila zákon, ktorý ruší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Týmto rozhodnutím parlament definitívne potvrdil zánik doterajšej inštitúcie a vznik nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý začne fungovať od 1. januára 2026.
Tento krok prichádza po období intenzívnych politických sporov, kritiky opozície, výhrad Európskej komisie a po tom, čo prezident Pellegrini zákon vetoval pre obavy z možného nesúladu so smernicami EÚ či nedostatočnej ochrany obetí trestných činov. Poslanci však veto prelomili, pričom legislatíva sa stane účinnou aj bez prezidentského podpisu.
Prezident Pellegrini vrátil zákon do parlamentu s viacerými zásadnými pripomienkami. Kritizoval najmä skrátené legislatívne konanie, nedostatočné odôvodnenie jeho nevyhnutnosti, riziká pre ochranu obetí trestných činov a tiež nevyriešené výhrady Európskej komisie. Parlament sa však rozhodol postupovať ďalej a väčšinou hlasov veto prelomil.
Zákon tak bude vyhlásený v zbierke aj bez podpisu prezidenta. ÚOO tak definitívne zanikne a jeho kompetencie prejdú na nový úrad.
Nový úrad – spojenie dvoch agenda a širšie kompetencie
Vznikajúci úrad bude zastrešovať:
- Ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorú dnes vykonáva ÚOO,
- Odškodňovanie obetí trestných činov, ktoré doteraz spadalo pod Ministerstvo spravodlivosti,
- Koordináciu podpory obetí, vrátane právnej pomoci a odborného poradenstva.
Podľa zákona pôjde o nezávislý orgán štátnej správy s vlastným rozpočtom, právom zriaďovať regionálne pracoviská a s transparentným výberom vedenia. Predsedu úradu bude vyberať komisia zložená z nominantov rôznych štátnych a nezávislých inštitúcií.
Ministerstvo vnútra argumentuje, že nový model poskytne jednotný kontaktný bod pre obete aj oznamovateľov, čím sa zjednodušia procesy, zrýchli sa vybavovanie žiadostí a zvýši sa koordinácia.
Zásadná zmena v ochrane oznamovateľov
Novinkou je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní prokurátorovi alebo správnemu orgánu priebežne preskúmavať, či oznámenie oznamovateľa:
- Spĺňa podmienku kvalifikovanosti,
- Bolo urobené v dobrej viere.
Toto preskúmanie bude povinné aj na základe podnetu od zamestnávateľa, avšak podnet musí obsahovať relevantné informácie s priamym vzťahom k oznámeniu. Ak orgány dospejú k záveru, že ochrana bola poskytnutá neoprávnene, rozhodnutie sa zruší.
Ide o zmenu, ktorú vláda označuje za vyváženie práv zamestnávateľov a zamestnancov. Kritici však upozorňujú, že takýto postup môže oslabiť ochranu whistleblowerov a zvýšiť riziko odvety.
Všetky konania, ktoré začali ešte počas existencie ÚOO, sa dokončia podľa doterajších pravidiel.
Opozícia sa obrátila na Ústavný súd
Opozícia ešte pred prelomením veta podala návrh na Ústavný súd SR, v ktorom tvrdí, že zákon porušuje:
- Ústavu SR,
- Smernice Európskej únie,
- Základné princípy právneho štátu.
Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) podala podnet v mene 63 poslancov a žiada aj pozastavenie účinnosti zákona, aby sa zabránilo zrušeniu úradu k 1. januáru 2026.
Považujeme za dôležité spraviť všetko pre zastavenie tohto prokorupčného útoku na nezávislú inštitúciu, ktorým ohrozujú aj oznamovateľov korupcie. Pri schválení zákona koalícia nielen porušila všetky procesné pravidlá, ale jeho obsahom naráža na rozpor s Ústavou a právom Európskej únie. Zákonom riešia individuálny problém ministra, ktorý si nevie poradiť s dodržiavaním zákona a tak sa pomstil vedeniu nezávislej inštitúcie. To je v demokratickom právnom štáte absolútne neprípustné. Preto žiadame Ústavný súd, aby zvážil aj pozastavenie účinnosti, čím by sa zamedzilo zrušeniu úradu k 1. januára 2026.
Opozícia kritizuje skrátené legislatívne konanie, zásah do funkčného obdobia predsedníčky ÚOO a zmeny v pravidlách poskytovania ochrany. Podľa nej ide o krok, ktorý môže oslabiť nezávislú ochranu oznamovateľov.
Prečo vláda presadila reformu?
Ministerstvo vnútra tvrdí, že súčasný model je neefektívny, pretože agenda obetí a oznamovateľov je rozdelená medzi dve inštitúcie. To podľa rezortu spôsobuje duplicity, komplikácie v praxi a slabšie garancie ochrany. Reforma má zabezpečiť:
- Lepšiu koordináciu,
- Jednotné riadenie,
- Rýchlejšiu pomoc obetiam,
- Zníženie administratívnej záťaže.
Reforma zároveň zavádza mechanizmy, ktoré majú zabrániť poskytovaniu ochrany v prípadoch, kde oznamovateľ nekonal v dobrej viere alebo podmienky nesplnil.
Zmena systému ochrany obetí a oznamovateľov
Prelomením veta sa reforma definitívne stáva realitou. Nový úrad preberie rozsiahle kompetencie a zmení systém pomoci obetiam aj proces ochrany oznamovateľov. Hoci vláda tvrdí, že ide o krok smerom k vyššej efektivite a spravodlivejšiemu modelu, opozícia upozorňuje na riziká pre právny štát a ochranu whistleblowerov. Otvorenou otázkou zostáva rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý môže proces transformácie ešte ovplyvniť.
