Nevyplatená mzda je závažným porušením povinnosti zo strany zamestnávateľa a predstavuje právny nárok zamestnanca v niekoľkých rovinách, pracovnoprávnej, civilnej aj v niektorých prípadoch dokonca aj trestnoprávnej. V súčasnosti existujú viaceré inštitúty, ktoré môže zamestnanec využiť na vymáhanie svojich nárokov. Mzda je totiž základným právom zamestnanca a zároveň existenčným príjmom, od ktorého závisí jeho životná úroveň a finančná stabilita.
Slovenská legislatíva chráni zamestnanca širokým spektrom právnych nástrojov od pracovnoprávnych, cez občianskoprávne až po trestnoprávne opatrenia. Napriek tomu sa v praxi často stretávame s tým, že zamestnanci nevedia, ako správne reagovať, ak mzda nepríde načas alebo je vyplácaná len čiastočne či vôbec.
Nevyplatená mzda je závažným porušením povinnosti
Vyplatenie mzdy je základným zákonným právom zamestnanca
Právo na mzdu a postup pri jej vyplatení upravuje základný pracovnoprávny predpis, ktorým je Zákonník práce. V jeho zmysle je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa zákona sa za mzdu považuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Za mzdu sa považuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek či vianočných sviatkov.
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Aktuálna výška minimálnej mzdy je od 1. januára 2025 816 eur mesačne, resp. 4,690 eura na hodinu. Od roku 2026 bude vyššia, a to 915 eur mesačne, resp. 5,259 eura na hodinu.
Možnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru
Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje najvýznamnejší pracovnoprávny nástroj zamestnanca v situácii, keď zamestnávateľ závažne porušuje svoje zákonné povinnosti. Jedným z najčastejších dôvodov na uplatnenie tohto inštitútu je práve nevyplatenie mzdy.
Zákonník práce umožňuje zamestnancovi jednostranne a okamžite ukončiť pracovnoprávny vzťah v presne vymedzených prípadoch, pričom nevyplatenie mzdy je jedným z nich. Ide o zásah do trvania pracovného pomeru so závažnými následkami, preto je potrebné postupovať striktne podľa zákona. Právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer pri nevyplatení mzdy vyplýva zo Zákonníka práce, podľa ktorého môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Zákon tak stanovuje presnú lehotu, po ktorej vzniká zamestnancovi právo jednostranne zrušiť pracovný pomer.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené zamestnávateľovi a musí obsahovať konkrétny zákonný dôvod. V prípade nevyplatenia mzdy môže zamestnanec dať okamžitú výpoveď, avšak až po tom ako uplynie 15. dňová lehota splatnosti mzdy, počas ktorej nie je mzda vyplatená.
Nevyplatenie mzdy musí byť objektívne preukázateľné a nesmie ísť o zanedbateľné omeškanie (t. j. pár dní).
