Podielové spoluvlastníctvo vzniká najčastejšie pri spoločnom nadobudnutí veci (častokrát nehnuteľnosti), ale aj pri rozvode či dedení. Ak sa spoluvlastníci rozhodnú svoje majetkové vzťahy ukončiť, jedným zo spôsobov je uzatvorenie dohody o vyporiadaní. Spoluvlastníci majú v takejto dohode pomerne širokú zmluvnú autonómiu dohodnúť sa o tom, akým spôsobom sa vyporiadajú. Ako by mala dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyzerať?
Podielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo nachádzame upravené v § 137 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník). Ide o stav, v ktorom je vec vo vlastníctve viacerých osôb, pričom každá z nich má na veci určitý podiel. Tým sa podielové spoluvlastníctvo odlišuje od toho bezpodielového, ktoré môže vzniknúť iba medzi manželmi a spočíva v tom, že každý z manželov vlastní celú vec.
Čo sa týka samotného podielu spoluvlastníkov na veci, ten vyjadruje v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pokiaľ právny predpis či dohoda účastníkov nestanoví niečo iné, tak platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov na spoločnej veci sú rovnaké. Zákon teda dáva možnosť spoluvlastníkom dohodnúť si veľkosť podielov, ale pamätá aj na situácie, v ktorých k takejto dohode nedôjde.
Spoluvlastnícky podiel nepredstavuje reálny podiel na veci. Ide o reálny podiel predstavujúci mieru toho, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. Túto situáciu by nezmenilo ani keby sa spoluvlastníci dohodli na tom, kto bude ktorú časť spoločnej veci užívať. Teda ak majú dve osoby v spoluvlastníctve napríklad pozemok a každý z nich má podiel vo výmere ½, nezakladá to nárok na konkrétnu polovicu pozemku. Znamená to, že každý spoluvlastník vlastní ideálnu polovociu pozemku (teda 1/2 každej parcely), nie jeho reálnu polovicu.
