Slovenská firma, ktorá chce predávať alebo poskytovať služby v Maďarsku, si nemusí hneď zakladať dcérsku kft. Stačí jej pobočka – po maďarsky fióktelep. A naopak, maďarská firma môže na Slovensku pôsobiť cez organizačnú zložku. Obe cesty sú jednoduchšie ako vlastná spoločnosť. Rovnaké však nie sú: líšia sa v tom, koho môžete žalovať, ako sa pobočka zapisuje do registra aj kde sa zdaní jej zisk.
Pobočka nie je samostatná firma. Za jej dlhy ručí materská spoločnosť celým svojím majetkom – na Slovensku aj v Maďarsku. Maďarský fióktelep však môže byť sám žalovaný, slovenská organizačná zložka nie. Zisk pobočky sa zdaňuje v štáte, kde pobočka pôsobí.
Čo je pobočka a prečo to nie je nová firma?
Pobočku si možno predstaviť ako „vysunuté pracovisko” firmy v inom štáte. Má svoje meno, adresu aj ľudí, no samostatnou právnickou osobou nie je.
Slovenský Obchodný zákonník hovorí o organizačnej zložke ako o organizačnom útvare podniku (§ 7 ods. 1 ObchZ). Zahraničná firma podniká na Slovensku vtedy, ak tu má umiestnený podnik alebo jeho organizačnú zložku (§ 21 ods. 3 ObchZ).
Maďarský zákon o pobočkách zahraničných podnikov (zákon č. CXXXII/1997, ďalej „Fkt.”) opisuje fióktelep ako organizačnú jednotku zahraničného podniku bez právnej subjektivity. Hospodári samostatne (gazdálkodási önállóság) a je zapísaný v maďarskom obchodnom registri – cégjegyzék (§ 2 písm. b) Fkt.).
V praxi to znamená, že pobočka uzatvára zmluvy v mene materskej firmy a zaväzuje ju. Maďarský zákon navyše výslovne uvádza, že aj ľudia pracujúci vo fióktelepe sú zamestnancami zahraničnej firmy (§ 18 ods. 2 Fkt.).
Dá sa pobočka žalovať?
V Maďarsku áno, na Slovensku nie. To je prvý veľký rozdiel.
Maďarský fióktelep má spôsobilosť na práva a povinnosti (jogképes). Pod vlastným obchodným menom môže v prospech materskej firmy nadobúdať majetok, uzatvárať zmluvy, podávať žaloby a byť žalovaný (§ 3 ods. 1a Fkt.).
Slovenská organizačná zložka takúto spôsobilosť nemá. Stranou súdneho sporu môže byť podľa Civilného sporového poriadku len ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, alebo komu ju priznáva zákon (§ 61 CSP). Organizačnej zložke ju žiadny zákon nepriznáva. Žalovať preto treba vždy zahraničnú spoločnosť.
Ak vám dlhuje organizačná zložka zahraničnej firmy na Slovensku, v žalobe uveďte ako žalovaného zahraničnú spoločnosť, nie jej zložku. V Maďarsku môžete žalovať priamo fióktelep.
Chráni pobočka majetok materskej firmy?
Nie. Za dlhy pobočky ručí materská spoločnosť celým svojím majetkom, a to v oboch štátoch. Maďarský zákon to však hovorí výslovne a pridáva niekoľko pravidiel navyše:
- zahraničná firma musí priebežne zabezpečovať majetok potrebný na činnosť fióktelepu a na splácanie jeho dlhov (§ 11 ods. 1 Fkt.),
- za dlhy z činnosti fióktelepu ručí spolu s ním spoločne, nerozdielne a bez obmedzenia (egyetemlegesen és korlátlanul); veriteľ ich môže žalovať aj pred maďarským súdom (§ 11 ods. 2 Fkt.),
- pri exekúcii možno siahnuť na všetok majetok zahraničnej firmy, ktorý sa nachádza v Maďarsku (§ 11 ods. 5 Fkt.).
Slovenský Obchodný zákonník podobné ustanovenie nemá – a ani ho nepotrebuje. Keďže organizačná zložka nie je samostatným subjektom práva, zaviazaná je priamo zahraničná spoločnosť.
Kto chce, aby prípadné problémy v susednom štáte neohrozili celú firmu, potrebuje dcérsku spoločnosť (s. r. o. alebo kft.). Pobočka riziko neoddeľuje. Ako sa líši slovenská s. r. o. od maďarskej kft., sme rozobrali v seriáli Rovnaká látka, iný strih.
Kto pobočku vedie a podpisuje za ňu?
Na Slovensku koná za firmu vedúci organizačnej zložky zapísaný v obchodnom registri. Môže robiť všetky právne úkony, ktoré sa zložky týkajú (§ 13 ods. 5 ObchZ).
V Maďarsku zastupuje fióktelep osoba, ktorá je v ňom zamestnaná alebo do neho vyslaná, prípadne osoba v trvalom mandátnom vzťahu s bydliskom v Maďarsku (§ 6 ods. 2 Fkt.). Pre firmy so sídlom v štáte EHP sa táto podmienka neuplatní (§ 38/B ods. 2 Fkt.). Konateľ slovenskej s. r. o. teda môže fióktelep viesť aj zo Slovenska.
Obe krajiny niektoré osoby z vedenia pobočky vylučujú. V Maďarsku nemôže fióktelep zastupovať človek právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody, kým nie je zbavený následkov odsúdenia (§ 10 ods. 3 Fkt.). Na Slovensku sa rozhodnutie o vylúčení z funkcie vzťahuje aj na vedúceho organizačnej zložky zahraničnej osoby (§ 13a ods. 1 ObchZ).
