Vzdelanie sa na Slovensku stále oplatí. Podľa údajov Štatistického úradu SR zarábajú absolventi vysokých škôl v priemere o 40 % viac než ľudia so stredoškolským vzdelaním a takmer dvojnásobok oproti tým so základným vzdelaním. Rozdiely sa pritom neprejavujú len v platoch, ale aj vo finančnej stabilite a schopnosti investovať.
Z prieskumu spoločnosti Ipsos pre investičnú platformu Finax vyplýva, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú výrazne vyššie finančné rezervy a sú aktívnejší v správe svojho majetku. Úspory vo výške aspoň šesťnásobku mesačných výdavkov má takmer štyrikrát viac vysokoškolákov než ľudí s nižším ako maturitným vzdelaním. Zatiaľ čo bez úspor je 41 % populácie so základným vzdelaním, medzi absolventmi vysokých škôl ide len o 16 %.
Podľa Finaxu sú rozdiely medzi skupinami markantné aj v skúsenostiach s investovaním. Takmer tri pätiny vysokoškolákov už niekedy investovali, zatiaľ čo medzi ľuďmi bez maturity je to len okolo pätiny. „Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú podstatne lepšie finančné zázemie ako zvyšok populácie. Majú vyššiu tendenciu vytvárať si úspory a viac skúseností s investovaním,” vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Finax Linda Gáliková.
Z vyššieho vzdelania plynú aj lepšie vyhliadky na trhu práce. Nezamestnanosť medzi absolventmi vysokých škôl je len na úrovni 2 %, kým v skupine ľudí so základným vzdelaním dosahuje až 40 %. Aj preto sa finančná situácia týchto skupín dramaticky líši. Priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka je 2 371 eur, zatiaľ čo človek so základným vzdelaním zarobí priemerne 1 235 eur.
Schopnosť šetriť a investovať by nemala závisieť od výšky príjmu, ale skôr od prístupu a disciplíny. Odporúčajú začať s budovaním hotovostnej rezervy aspoň vo výške 1 000 eur, ktorá pokryje nečakané výdavky, a postupne sa dopracovať k optimálnej rezerve vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Až potom má podľa odborníkov zmysel začať investovať.
Slováci a investovanie
Slováci však v oblasti investovania stále zaostávajú. Na bežných účtoch držia približne 45 miliárd eur s minimálnym alebo nulovým úročením, čo v čase inflácie znamená postupné znehodnocovanie majetku. Ochota investovať je pritom u nás o polovicu nižšia ako v Českej republike. Kým Slováci držia len 20 % finančného majetku v akciách a fondoch, naši západní susedia až 45 %.
Podľa odborníkov je dlhodobé neinvestovanie zásadným rizikom. „Desaťtisíc eur vložených na bežnom alebo sporiacom účte bude mať vplyvom inflácie o tridsať rokov len približne polovičnú hodnotu,” upozorňuje Finax. Naopak, pri priemernom výnose 6 % ročne očistenom o infláciu sa tá istá suma môže zhodnotiť na 57-tisíc eur.
Investovanie preto podľa expertov nemá byť doménou bohatých, ale každého, kto dokáže pravidelne odkladať 10 až 20 % svojho mesačného príjmu. „Začať sa dá aj s desiatimi eurami mesačne. Dôležitá nie je výška, ale vytrvalosť,” dodáva Gáliková.
