Na Slovensku sa po odchode do penzie pracovný život pre mnohých nekončí. Podľa údajov Eurostatu si takmer štvrtina dôchodcov privyrába aj naďalej, teda 18,3 % pokračuje v práci bezo zmeny, ďalších 6,4 % v upravenom režime.
Spolu ide o 24,7 % penzistov, čo je takmer dvojnásobok priemeru Európskej únie, ktorý dosahuje 13 %. Slovensko sa tak zaraďuje medzi krajiny, kde seniori pracujú relatívne často, no stále zaostávame za pobaltskými štátmi, kde v zamestnaní zostáva až polovica ľudí po odchode do dôchodku.
Hlavným dôvodom nie je radosť z práce, ale peniaze. Až 30,3 % slovenských dôchodcov podľa Eurostatu uvádza, že práca popri penzii je pre nich finančnou nevyhnutnosťou, ďalších 31 % ju považuje za finančne atraktívnu. Len necelá pätina hovorí o tom, že ich práca baví alebo im prináša pocit zmysluplnosti.
„Ide o tretie najnižšie číslo v Európskej únii,” vysvetľuje analytik investičnej platformy Portu Marek Malina. Pre porovnanie, v Nórsku či Dánsku je motivácia pracovať z radosti z práce vyše 60 %, v Česku takmer 50 %. Slovenskí penzisti sa tak vracajú alebo zostávajú v zamestnaní najmä preto, aby zabránili citeľnému prepadu životnej úrovne.
Ekonomické súvislosti sú pritom zrejmé. Priemerná hrubá mzda na Slovensku sa aktuálne pohybuje okolo 1 650 eur, čo predstavuje približne 1 250 eur v čistom. Priemerný starobný dôchodok však sotva presahuje 700 eur. Rozdiel približne 550 eur mesačne vytvára tlak, ktorý mnohí riešia pokračovaním v práci. „Veľká časť slovenských dôchodcov by dala prednosť oddychu, no finančná realita im to neumožňuje,” dodáva Malina.
Skorý odchod do dôchodku
Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa do penzie odchádza relatívne skoro. Muži odchádzajú v priemere v 60,5 roku, ženy ešte o niečo skôr, v 59,7 rokoch. Priemer Európskej únie je o vyše rok vyšší. V Dánsku či na Islande odchádzajú ľudia do dôchodku až po 65-ke.
„Z tohto pohľadu je na Slovensku priestor pracovať aj popri penzii, keďže mnohí odchádzajú ešte v čase, keď majú dostatok síl. No nie každý to chce. Až dve tretiny Slovákov by radi prestali pracovať najneskôr v šesťdesiatke,” pripomína Malina s odvolaním sa na prieskum agentúry Ipsos.
Dlhodobo sa ukazuje, že Slováci začínajú riešiť svoje finančné zabezpečenie na dôchodok pomerne neskoro. Podľa údajov Portu si väčšina ľudí zakladá dôchodkový účet až okolo štyridsiatky. V susednom Česku začínajú ženy spravidla o dva roky skôr. To znižuje priestor pre tvorbu úspor a následne aj schopnosť preklenúť rozdiel medzi mzdou a penziou bez nutnosti ďalšieho zárobku.
Vysoký podiel pracujúcich dôchodcov na Slovensku tak vypovedá o štrukturálnych problémoch dôchodkového systému, nízkej úsporovej miere a relatívne nízkej životnej úrovni seniorov v porovnaní s obdobím ekonomickej aktivity. Pre štát to znamená, že popri nevyhnutných reformách dôchodkového systému bude musieť vytvárať aj podmienky pre dôstojnú a udržateľnú prácu seniorov. Tak, aby išlo o možnosť, nie o nutnosť.
