Cestovné náhrady patria medzi základné nároky zamestnancov pri výkone práce mimo obvyklého miesta výkonu práce. Rok 2025 prináša v tejto oblasti viacero legislatívnych zmien, ktoré majú priamy dopad na zamestnancov aj zamestnávateľov.
V dôsledku novelizácie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ako aj viacerých oznámení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, dochádza v priebehu prvého polroka 2025 k zmenám vo výške stravného a základnej náhrady za používanie motorových vozidiel. Novelizované pravidlá sa zároveň týkajú aj výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky a po prvýkrát výslovne upravujú aj kompenzácie pri využívaní elektromobilov a plug-in hybridov na pracovných cestách.
Tieto zmeny reflektujú rast životných nákladov, technologické zmeny v doprave a potrebu aktualizovať kompenzačné mechanizmy tak, aby zostali funkčné, spravodlivé a právne predvídateľné.
Legislatíva a cestovné náhrady
Cestovné náhrady predstavujú kľúčový mechanizmus kompenzácie nákladov, ktoré zamestnanci vynaložia pri výkonne práce mimo svojho bežného pracoviska. Ich právna úprava sa opiera najmä o zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý bol v uplynulom období novelizovaný. Posledná významná zmena prišla zákonom č. 297/2024 Z. z., účinným od 1. decembra 2024, resp. niektoré časti zákona nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2025.
V praxi to znamená najmä zvýšenie stravného a kilometrovného, nové pravidlá pre elektromobily a upravený spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky.
Kto má nárok na cestovné náhrady?
Podľa § 1 zákona č. 283/2002 Z. z. majú nárok na cestovné náhrady:
- Zamestnanci v pracovnom pomere,
- Osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ak je to dohodnuté),
- Členovia orgánov právnických osôb (napr. konatelia),
- Osoby vo verejnej funkcii (napr. starostovia, poslanci),
- Zamestnanci počas dočasného pridelenia.
Nárok vzniká vyslaním na pracovnú cestu, teda výkonom práce mimo obvyklého miesta výkonu práce, na základe poverenia zamestnávateľom.