Dobrovoľne nezamestnaný: Čo vedieť pri odchode zo zamestnania

Dobrovoľne nezamestnaný je ten, kto nie je v zamestnaní ani v inom obdobnom pomere a nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou. Aké skutočnosti by mala osoba pred rozhodnutím byť dobrovoľne nezamestnaná vedieť?

V prípade, že sa niekto rozhodne nebyť zamestnancom ani podnikateľom, stáva sa z neho
dobrovoľne nezamestnaná osoba. S takýmto statusom sa však spájajú určité ďalšie
povinnosti, ako napríklad evidencia na úrade práce, či platby poistného.

Evidencia na úrade práce

Nezamestnaným osobám nevzniká zákonná povinnosť prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o službách zamestnanosti). Do tejto evidencie môže byť zaradená podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti iba osoba, ktorá nie je zamestnancom a nie je ani v inom pracovnoprávnom vzťahu, neprevádzkuje či nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a nezarába v žiadnej inej krajine. Pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné v zmysle § 34 ods. 1 podať žiadosť na úrade, v ktorého územnom obvode má osoba trvalý pobyt.

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je tiež podmienkou pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Spolu s tým sa spája podmienka, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do tejto evidencie bola osoba zamestnaná minimálne dva roky, a to v súlade s § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o sociálnom poistení).

Osoba, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má podľa § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie, pričom túto aktivitu musí úradu aj preukazovať. Ďalšou povinnosťou zmysle § 34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti je byť úradu k dispozícií do troch pracovných dní odo dňa vyzvania, a to na účel ponuky vhodného zamestnania, či na účel ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce. Neplnenie si týchto povinností môže byť podľa § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti klasifikované ako nespolupráca uchádzača o zamestnanie s úradom, čo môže mať dôsledok vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako to stanovuje § 36 ods. 2 písm. b).

Odvody na sociálne poistenie

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, avšak aj napriek tomu sa môže rozhodnúť dať sa dobrovoľne poistiť. Zákon o sociálnom poistení ponúka nasledovné alternatívy, v ktorých sa môže dobrovoľne nezamestnaná osoba poistiť:

• dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti;
• dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie; alebo
• dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Z ustanovení § 14 ods. 2; § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení vyplývajú iba uvedené kombinácie, čo znamená, že dobrovoľne nezamestnaná osoba sa napríklad nemôže dať poistiť iba nemocensky, alebo iba v nezamestnanosti. Osoba, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená, musí zároveň platiť poistné aj do rezervného fondu solidarity, ako to stanovuje § 128 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení.

Výška odvodov na uvedené poistenie je nasledovná:

• Nemocenské poistenie – 4,4 % vymeriavacieho základu
• Dôchodkové poistenie:
  • Starobné poistenie – 18 % z vymeriavacieho základu
  • Invalidné poistenie – 6 % z vymeriavacieho základu
• Poistenie v nezamestnanosti – 2 % z vymeriavacieho základu
• Poistné do rezervného fondu solidarity – 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádza poistné je podľa § 138 ods. 4 zákona o sociálnom poistení suma určená poistencom, ktorá však nemôže byť nižšia, než je minimálny vymeriavací základ. V súlade s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení predstavuje minimálny vymeriavací základ 50% priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, aktuálne z roku 2023, čo činí 715 eur.

Dobrovoľné sociálne poistenie môže síce predstavovať zvýšené náklady pre nezamestnanú osobu, ale na druhú stranu je výhodou nepretrhnutie dôchodkového sporenia, či neprerušenie doby poistenia pre účely priznania nároku na materské.