Zmluva o pôžičke patrí medzi najčastejšie uzatvárané občianskoprávne zmluvy. Používa sa nielen medzi podnikateľmi, ale aj medzi fyzickými osobami, napríklad pri pôžičke peňazí medzi priateľmi, členmi rodiny či známymi. Aby však bola platná a v prípade sporu aj vymáhateľná musí obsahovať všetky zákonom vyžadované náležitosti a byť formulovaná jasne a zrozumiteľne. Zmluva o pôžičke patrí medzi osobitné druhy zmlúv a je upravená v Občianskom zákonníku. Ide o záväzkový právny vzťah medzi dvoma subjektmi, veriteľom a dlžníkom, ktorý zakladá práva a povinnosti oboch strán.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Tieto náležitosti by mala obsahovať zmluva o pôžičke
Aby bola zmluva o pôžičke uzavretá platným spôsobom musí obsahovať najmä:
- Označenie zmluvných strán (veriteľ, dlžník),
- Presné určenie predmetu pôžičky (sumu alebo veci),
- Záväzok dlžníka vrátiť predmet pôžičky rovnakého druhu a množstva,
- Dobu splatnosti (konkrétny dátum, splátky alebo bez určenia doby),
- Dohodu o úrokoch (ak sú dohodnuté) a sankcie pri porušení zmluvy,
- Spôsob splatenia (v hotovosti, bezhotovostne),
- Podpisy strán a dátum uzavretia.
Zmluva o pôžičke je jednoduchý, no právne dôležitý dokument. Ak obsahuje presné označenie strán, sumu a podmienky pôžičky, spôsob a termín vrátenia a podpisy oboch strán bude v prípade sporu plne vymáhateľná. V praxi sa často podceňuje forma zmluvy o pôžičke, ako aj dôkaz o odovzdaní peňazí, avšak práve to býva kľúčové pre úspech na súde.
Tieto náležitosti by mala obsahovať zmluva o pôžičke
Charakteristické znaky zmluvy o pôžičke
Zmluva o pôžičke patrí medzi reálne kontrakty. To znamená, že sa neuzatvára samotným podpisom, ale až odovzdaním predmetu pôžičky. K vzniku záväzku teda dochádza momentom reálneho odovzdania vecí určených podľa druhu. Dovtedy ide len o takzvanú zmluvu o budúcej pôžičke. Predmetom pôžičky bývajú najčastejšie peniaze, avšak môžu nim byť aj spotrebné veci určené podľa druhu (napr. kilo múky, kilo obilia a podobne). Ak by predmetom zmluvy boli individuálne určené veci (napr. konkrétne auto s VIN číslom), v takom prípade by išlo o zmluvu o výpožičke. Odovzdaním predmetu pôžičky prechádza vlastnícke právo na dlžníka. Dlžník teda môže s predmetom pôžičky voľne nakladať, avšak má povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a množstva.
Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke, ale v záujme právnej istoty sa vždy odporúča jej písomné vyhotovenie, najmä ak ide o vyššie sumy. Písomná zmluva totiž uľahčuje dokazovanie v prípade sporu, umožňuje určiť presné podmienky a je zároveň dôkazom o prevzatí a splatení pôžičky.
Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a inými zmluvnými typmi
Predmetom zmluvy o pôžičke sú vždy druhovo určené veci a ide o reálny kontrakt, teda vzniká odovzdaním vecí. V praxi môže byť často zamieňaná napríklad so zmluvou o výpožičke alebo úverovou zmluvou. V tomto kontexte je však potrebné poukázať na základné rozdiely.
Zmluva o výpožičke môže znieť podobne, avšak rozdiel je zásadný. Výpožička sa totiž môže týkať iba individuálne určených vecí (napr. auto, notebook a podobne) a na rozdiel od pôžičky ide o konsenzuálny kontrakt, čo znamená, že vzniká už samotným súhlasom strán a nie až odovzdaním veci. Zároveň platí, že zmluva o výpožičke je bezodplatná. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, jej predmetnom môžu byť iba finančné prostriedky a nie spotrebné veci. Podobne ako zmluva o výpožičke vzniká už súhlasom strán, resp. podpisom zmluvy.
