Zvýšenie ochrany obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov

Národná rada Slovenskej republiky vo februári 2023 schválila novelu zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (Trestný poriadok) a zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obetiach trestných činov), účinnú od 01.04.2023. Jej cieľom je podľa dôvodovej správy zvýšenie ochrany obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ich ochrana pred druhotnou viktimizáciou.

Lucia Rybanová 13. 04. 2023 4 min.

    Obzvlášť zraniteľnú obeť definuje zákon o obetiach trestných činov v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c). Do tejto skupiny patria nasledujúce osoby: dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov, zároveň sa za dieťa považuje aj osoba,  ktorej vek nie je známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťa), osoba staršia ako 75 rokov, osoba so zdravotným postihnutím, obete vybranej skupiny trestných činov a obeť akéhokoľvek iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej či druhotnej viktimizácie (zistenému na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu). Druhotnou viktimizáciou sa podľa zákona o obetiach trestných činov rozumie ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov.

    Doposiaľ účinná právna úprava zabezpečovala ochranu obetiam trestných činov pred druhotnou viktimizáciou konkrétne ustanoveniami § 134 a § 135 Trestného poriadku, ako aj ustanovením § 8 zákona o obetiach trestných činov, a to najmä zabránením styku obete alebo jej rodinných príslušníkov s páchateľom (napríklad povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu využívať vhodne prispôsobené úradné miestnosti), možnosťou nariadenia lekárskeho vyšetrenia len v nevyhnutnej miere a ak je to potrebné pre účely trestného konania. Ďalej bola týmto obetiam zabezpečená ochrana modifikáciou spôsobu výsluchu a to napríklad tak, že pri zákonom vymedzených trestných činov smie viesť výsluch iba osoba, ktorá je rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba. Príslušný orgán mal taktiež oprávnenie na účelu ochrany obete rozhodnúť o uložení osobitných opatrení ustanovených v osobitnom predpise. Podľa dôvodovej správy však takáto ochrana nie je úplne postačujúca, preto bolo potrebné ju rozšíriť.

    Prvou zmenou v novele účinnej od 01.04.2023 je výmena pomenovania „páchateľ“ v ustanoveniach týkajúcich sa obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov za pomenovanie „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba proti ktorej sa vedie trestné konanie“. Zákonodarca sa tak rozhodol najmä preto, že Trestný poriadok nezakotvuje legálnu definíciu páchateľa a preto sa niekedy nedá s určitosťou povedať, koho a v akom momente trestného konania možno označiť za páchateľa a zabezpečiť tak obeti jej zákonné právo reflektované v zákaze styku s páchateľom. Zavedenie legálnej definície páchateľa by totiž nevyriešilo tento problém, vzhľadom na to, že Trestný poriadok nemá k pojmu osoby páchateľa vo všetkých svojich častiach jednotný prístup.

    Ďalšou zmenou je ustanovenie vzťahujúce sa na prípustnosť intímnych otázok, ktoré doterajšia právna úprava neriešila. Vzhľadom na fakt, že takýto typ otázok je veľmi citlivý, sa zákonodarca rozhodol upraviť túto problematiku spôsobom, aby mohli byť osobe kladené otázky intímneho charakteru len v prípade, že to bude nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Zákon však nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom otázky smerujúce do intímnej oblasti a ani to, aké sú ich hranice. Dôvodová správa pri potrebe takejto zmeny argumentuje tým, že sa vyskytli signály týkajúce sa zasahovania do osobnej integrity vypočúvaných osôb bez toho, aby mal takýto zásah zrejmý súvis s vyšetrovanou kauzou. Nakoniec sa mení aj dikcia zákona umožňujúca, aby výsluch viedla iba osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba, a to tak, že po novom bude môcť pohlavie osoby vedúcej výsluch určiť vypočúvaná osoba. Takáto možnosť sa bude okrem osoby vedúcej výsluch vzťahovať aj na osobu tlmočníka.

    Všetky vyššie uvedené zmeny sa zakomponovali do právneho poriadku tak, aby ustanovenie § 8 zákona o obetiach trestných činov zakotvujúci právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou reflektovalo znenie ustanovení § 134 a § 135 Trestného poriadku, keďže tieto ustanovenia spolu veľmi úzko súvisia a je potrebné zabezpečiť ich súlad. Veríme, že novela od 01.04.2023 zabezpečí lepšiu ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov.