Prvostupňový súd určil, že žalobca je veriteľom inej vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok v rozsahu istiny uplatnenej súhrnnou prihláškou v reštrukturalizácii žalovaného. Následne súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Uznesením súdu zverejneným v Obchodnom vestníka bola na žalovaného povolená reštrukturalizácia. Súhrnnou prihláškou podpísanou advokátom a konateľom advokátskej kancelárie si žalobca v tejto reštrukturalizácii prihlásil pohľadávky. K prihláške bolo pripojené plnomocenstvo pre túto advokátsku kanceláriu na zastupovanie žalobcu v uvedenej reštrukturalizácii, ktoré za žalobcu podpísal Ing. E. V. ako predseda predstavenstva. Listom z 2. novembra 2016 reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcu, keďže podľa výpisu z obchodného registra funkcia predsedu predstavenstva vznikla 6. júna 2002 a zanikla tak najneskôr 6. júna 2007. Valné zhromaždenie žalobcu však Ing. E. V. do tejto funkcie zvolilo znova 5. júna 2007 a 5. júna 2012.
Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (ObZ) sú zápismi v obchodnom registri chránení tí, ktorí v stav ich zverejnenia majú dôveru. V prerokúvanej veci sú strany viazané tým, že Ing. V. bol zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva žalobcu. Registrový súd pred jeho zápisom preskúmal správnosť predložených listín a dospel k záveru, že z nich vyplýva, že bol zvolený za predsedu predstavenstva. Ing. V. teda bol oprávnený udeliť za žalobcu plnomocenstvo a dôvod popretia pohľadávok žalobcu tak neobstojí. Súd prvého stupňa však odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalovaným (vyžiadanie spisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina), keďže neboli navrhnuté včas a na podanie žalovaného ani neprihliadal.
Včas podaným odvolaním žalovaný namietol, že súd prvej inštancie bezdôvodne neprihliadal na jeho podanie zo 17. septembra 2018, čím mu znemožnil realizovať jeho procesné práva. Pri jeho podaní bol žalovaný zastúpený advokátom a sankcia § 90 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) sa môže týkať len tých úkonov, ktoré by boli urobené bez zastúpenia. Žalovaný dôkazné návrhy v tomto podaní urobil včas, keď ani nebol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a nebola mu v zmysle § 167 ods. 2 CSP určená na toto vyjadrenie lehota. Vyslovil podozrenie, že zápisnica z valného zhromaždenia predložená žalobcom bola antidatovaná. Ak sa toto valné zhromaždenie nekonalo, nemôže sa logicky viesť ani konanie o určenie neplatnosti jeho uznesení. Nesprávna je podľa žalovaného aj argumentácia § 27 ods. 3 ObZ, keďže súd nemohol byť v dobrej viere voči trvaniu funkcie Ing. V., nakoľko už zo zápisu v obchodnom registri totiž vyplýva, že funkcia vznikla 6. júna 2002 a musel zaniknúť najneskôr 6. júna 2007.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Žalovaný namietal, že vykonanie ním navrhnutých dôkazov by prispelo k inému skutkovému stavu, a súd prvej inštancie nesprávne tento dôkaz nevykonal. Možno súhlasiť so žalovaným v tom, že súd prvej inštancie nepríliš jasne odôvodňuje, prečo vlastne na podanie žalovaného zo 17. augusta 2018 neprihliadal. Možno mať dojem, že dôvodom neprihliadania bolo, že žalovaný si napriek výzve v určenej lehote nezvolil advokáta. Podľa § 90 ods. 1 CSP musel byť žalovaný v prerokúvanej veci zastúpený advokátom, pričom ak si ho nezvolil v primeranej lehote určenej súdom, na jeho úkony sa neprihliada. Citované ustanovenie, vykladané podľa jeho zmyslu a účelu, neznamená, že pri nezvolení si advokáta sa nemá prihliadať na žiadne budúce podania strany, ale len to, že sa nemá prihliadať na podania podané bez zastúpenia advokátom. Účelom úpravy § 90 ods. 2 CSP je totiž zaviesť mechanizmus vynútenia povinného zastúpenia. Ak si však strana zvolí advokáta, hoci aj po lehote určenej súdom, na jej podania podpísané takýmto advokátom nemožno podľa § 90 ods. 2 CSP neprihliadať. Názor súdu prvej inštancie by tak v tomto smere nebol správny.
Zároveň však z napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že súd prvej inštancie sa predsa len zaoberal obsahom podania žalovaného zo 17. septembra 2018, ale považoval ho za prejav zneužitia práva, a preto mu nepriznal procesné účinky. Tento postup považuje odvolací súd vo výsledku za správny. Žalovaný v uvedenom podaní predovšetkým súhlasil, aby sa pojednávanie 18. septembra 2018 konalo v jeho neprítomnosti. Zároveň v ňom navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si spisu zo zbierky listín súdu na zistenie, či je v nich uložená zápisnica z valného zhromaždenia žalobcu konaného 5. júna 2012, ako aj žiadosťou žalobcu o predloženie pozvánky na toto valné zhromaždenie. Návrh na vykonanie dôkazov je v zmysle § 149 CSP jedným z prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Podľa § 153 ods. 1 CSP pritom platí, že strany sú povinné uplatniť tieto prostriedky včas, teda v zásade čo najskôr s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu. Citované ustanovenie normuje tzv. sudcovskú koncentráciu konania a umožňuje súdu z uvedených dôvodov neprihliadať na prostriedky procesného útoku alebo obrany, aj keby inak mohli byť relevantné pre posúdenie veci. Účinky tohto ustanovenia nie sú viazané na predošlé poučenie strany o týchto následkoch, ani nie sú viazané na určenie konkrétnej lehoty. Ustanovenie § 153 ods. 1 CSP hovorí o „včasnom“ predložení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Ak strana nepredloží tieto prostriedky včas, nemusí na ne súd prihliadnuť, aj keby inak mohli byť pre posúdenie veci podstatné.
Žalovaný má pravdu, že v prerokúvanej veci mu bola žaloba doručená spolu s uznesením, ktorým bol vyzvaný, aby si v lehote 10 dní zvolil advokáta, avšak bez toho, aby bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Tento postup súdu inštancie podľa odvolacieho súdu síce nie je nezákonný, aj keď o jeho zmysluplnosti a účelnosti možno pochybovať. Toto uznesenie spolu so žalobou, jej prílohami, a aj obsiahlymi procesnými poučeniami boli žalovanému doručené do vlastných rúk 29. decembra 2016. Dňa 16. júla 2018 súd nariadil pojednávanie na 18. septembra 2018, na ktoré nariadil predvolať žalovaného opätovne aj s poučeniami. Predvolanie s poučením bolo žalovanému doručené 23. júla 2018, teda takmer mesiac pred termínom pojednávania. Napriek tomu žalovaný až 11. septembra 2018 udelil splnomocnenie na zastupovanie advokátskej kancelárii a tá až 17. septembra 2018 spísala a o 10:51 hod doručila súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie k žalobe s návrhom dôkazov.
Podľa názoru odvolacieho súdu takto uplatnené návrhy na vykonanie dôkazov nie sú uplatnené včas. Žalovaný totiž s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania mohol v primeranej lehote potom, čo mu bola doručená žaloba, navrhnúť vykonanie týchto dôkazov tak, aby ich bolo možné obstarať na pojednávanie 18. septembra 2018. Tieto dôkazy totiž mali za cieľ vyvrátiť pravdivosť listín, ktoré boli pripojené k žalobe (zápisnica o valnom zhromaždení) a ktoré boli žalovanému takisto doručené 29. decembra 2016. Nešlo teda o dôkazy, ktorých vykonanie by bolo reakciou na nové, od žaloby odlišné tvrdenia, alebo reakciou na dovtedy vykonané dokazovanie. Ak žalovaný tieto dôkazy, ktorými chcel vyvrátiť pravdivosť listín pripojených k žalobe doručenej mu 29. decembra 2016, navrhol až17. septembra 2018, teda takmer dva roky potom a jeden deň pred nariadeným pojednávaním, nemožno toto jeho konanie považovať za starostlivé v zmysle § 153 ods. 1 CSP.
Krajský súd skonštatoval, že vo veci samej súd prvého stupňa správne odkázal na § 27 ods. 3 ObZ, podľa ktorého údaje zapísané v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia a správne dospel k záveru, že ak bol v obchodnom registri od 6. júna 2002 nepretržite ako predseda predstavenstva žalobcu zapísaný Ing. E. V., nemožno z toho dovodiť, že by jeho funkcia zanikla 5. júna 2007, ak je v obchodnom registri zapísaný aj naďalej. Preto bol Ing. V. oprávnený udeliť v mene žalobcu plnomocenstvo právnemu zástupcovi, ktorý podpísal prihlášku pohľadávok žalobcu do reštrukturalizácie.
Odvolací súd vo rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
