Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká výhradne medzi manželmi a to momentom uzavretia manželstva. Na začiatok si stručne zadefinujeme, ktorý majetok sa po nadobudnutí stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník). Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa podľa § 143 Občianskeho zákonníka stáva všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a zároveň to niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva. Z tohto pravidla však zákon ustanovuje výnimky, ktorými sú:
veci získané dedičstvom alebo darom,
veci slúžiace podľa svojej povahy osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov,
a nakoniec veci, ktoré boli vydané iba jednému z manželov v rámcu predpisov o reštitúcií, ktorý mal vec vo vlastníctve ešte pred uzavretím manželstva, alebo mu bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
To znamená, že pokiaľ jeden z manželov nadobudne vec jedným z vyššie uvedených spôsobov, nestane sa súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale bude nadobudnutá do výlučného vlastníctva.
Zúženie BSM
Modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva manželov upravuje § 143a Občianskeho zákonníka. Ide o dohody, ktorými je možné zmeniť rozsah majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, upraviť správu takéhoto majetku, prípadne vyhradiť vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva. Ide o jediné spôsoby, ktorými je podľa zákona možné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov upravovať, takže tento výsledok nemožno docieliť žiadnymi inými právnymi úkonmi.
Dohodou o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno docieliť modifikáciu jeho rozsahu. Ten však nemôže byť zúžený do takej miery, ktorá by mohla byť na hranici s jeho zánikom. Dohoda umožňuje manželom buď zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov majetok, ktorý tam podľa zákonného rozsahu nepatrí (napríklad majetok nadobudnutý dedičstvom), alebo z neho naopak majetok, ktorý by tam inak patril, vyňať. Vždy sa však môže jednať iba o majetok nadobudnutý v budúcnosti, teda dohodou nemožno upravovať rozsah majetku, ktorý manželia do jej uzavretia už nadobudli. Rovnako nemožno takúto dohodu uzavrieť ešte pred uzavretím manželstva, keďže by to spôsobilo jej absolútnu neplatnosť a teda by nemala žiadne právne účinky. Dohoda zároveň nemôže zmeniť podiely, v ktorých manželia nadobúdajú majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporovalo by to totiž samému účelu tohto inštitútu, keďže jeho cieľom je zabezpečiť, aby každý z manželov vlastnil spoločný majetok v rovnakom rozsahu.
Ďalším typom dohody modifikujúcej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je taká, na základe ktorej sa mení správa spoločného majetku. Podľa ustanovenia § 146 Občianskeho zákonníka všeobecne platí, že bežné veci týkajúce sa majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov môže vybavovať každý z manželov, pričom pri ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov (v opačnom prípade by bol právny úkon relatívne neplatný). Takáto dohoda o zmene správy majetku by znamenala, že obsah práv a povinností viažucich sa na spoločný majetok by bol upravený rozdielne od tohto všeobecného pravidla. Ak by napríklad nastala situácia, v ktorej by správa majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov bola zverená len jednému z manželov, tak by na iné ako bežné veci nebol potrebný súhlas druhého manžela (ako sa to predpokladá v rámci všeobecného pravidla správy majetku). Zákon však ďalej neurčuje, čo sa považuje za bežnú vec a kedy už ide o inú ako bežnú vec. Pri posudzovaní takejto situácie treba vždy nahliadať na každý prípad individuálne, zohľadniť majetkové pomery manželov rovnako ako aj rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa judikatúry však nepôjde o bežné veci napríklad v prípade, keby šlo o predaj nehnuteľnosti, uzavretia zmluvy o vecnom bremene k nehnuteľnosti, či nákup drahšieho automobilu.
Okrem vyššie uvedeného sa manželia môžu dohodnúť aj na tom, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva. Takáto dohoda znamená, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne aj zanikne rovnakým okamihom – zánikom manželstva. V takomto prípade by manželia počas trvania manželstva nadobúdali majetok do výlučného vlastníctva. Pri zániku manželstva by bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo a zahrnul by sa tam všetok majetok, ktorý manželia počas manželstva nadobudli a ktorý by inak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril (s ohľadom na jeho rozsah určený v § 143 Občianskeho zákonníka). Takúto dohodu je vhodné uzavrieť čím skôr po uzavretí manželstva, keď manželia ešte nenadobudli spoločný majetok. Ak by totiž v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pri uzavretí takejto dohody majetok bol, nastala by potreba tento majetok vyporiadať.
Na to, aby bola jedna z vyššie uvedených dohôd o úprave bezpodielového spoluvlastníctva manželov platná, musí mať formu notárskej zápisnice, inak by to znamenalo jej absolútnu neplatnosť. Rovnaké následky by nastali aj v prípade, že by nebola uzavretá medzi manželmi a počas trvania manželstva, alebo ak by nebola uzavretá výlučne do budúcnosti (dohodou nemožno smerovať na majetok, ktorý už manželia nadobudli). Takéto dohody možno taktiež počas manželstva opakovane meniť, vždy však musia byť uzatvorené formou notárskej zápisnice.
Pri dohodách o modifikácií bezpodielového spoluvlastníctva manželov je ešte potrebné poznamenať, že sa manželia môžu voči tretej osobe na takúto dohodu odvolať len v prípade, že je jej táto dohoda známa. Toto ustanovenie má chrániť majetkové vzťahy medzi manželmi a tretími osobami, či už by šlo znevýhodnenie alebo zvýhodnenie tretích osôb. Dôkazné bremeno toho, že tretia osoba o tejto dohode mala vedomosť, nesú manželia. Tretia osoba musí poznať nielen existenciu takejto dohody, ale aj jej obsah a to kvôli ochrane jej majetkových práv a rozhodovania o nich.
