Konanie pred NS SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
Na základe podnetu žalobcu podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Brezno, ktorý spolu s nadväzujúcim uznesením Okresného súdu o trovách konania navrhol zrušiť a vec vrátiť všeobecnému súdu na ďalšie konanie. Generálny prokurátor konštatoval, že súd sa mal zaoberať platnosťou plnomocenstva, ktoré so žalobcami Okresný súd spísal do zápisnice. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia ústne do zápisnice súdu pre zahájením pojednávania udelili plnomocenstvo v nasledovnom znení: „pred zahájením pojednávania navrhovatelia splnomocňujú na zastupovanie ako fyzickú osobu JUDr. J. D.“, čo Okresný súd Brezno považoval za riadnu všeobecnú plnú moc. Takéto plnomocenstvo je však podľa názoru generálneho prokurátora nedostatočne formulované a zmätočné, chýba prehlásenie splnomocnenca, že splnomocnenie prijíma, nejedná sa o všeobecnú plnú moc v súlade so zákonom. Správanie JUDr. J.D. nenasvedčovalo tomu, že mal úmysel žalobcov zastupovať. Nezúčastnil sa pojednávania bez ospravedlnenia (termín jeho uskutočnenia mu bol oznámený na predchádzajúcom ústnom pojednávaní) a nepreberal rozhodnutia vo veci (ktoré súd doručoval len jemu). I keď nahliadol do spisu v čase, keď ešte plynula lehota na podanie opravného prostriedku voči rozsudku, o tomto rozhodnutí súdu žalobcov neinformoval a nekonzultoval s nimi ďalší postup (podanie odvolania). Generálny prokurátor pripomína, že z dôvodu právnej istoty, aj keď Občiansky súdny poriadok pripúšťa neformálne dohodu o plnomocenstve nahradiť prehlásením účastníka do zápisnice z pojednávania, zo zápisnice musí byt‘ zrejmé, kto, komu a v akom rozsahu plnomocenstvo udeľuje a či splnomocnenec plnomocenstvo prijal. V opačnom prípade je plnomocenstvo neplatné. Vzhľadom k dôvodným pochybnostiam o právnych účinkoch splnomocnenia udeleného JUDr. J. D., ktorému rozhodnutie bolo doručované, sú pochybnosti, či rozhodnutie skutočne nadobudlo právoplatnosť.
Rozhodnutie NS SR
NS SR poznamenáva, že: „Účelom zastúpenia je umožniť, aby z rôznych dôvodov robil právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah zastúpenia vzniká na základe dohody o zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie zástupcu urobiť len určité úkony, ide o tzv. jednoduché plnomocenstvo. Plnomocenstvo, ktoré preukazuje oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní, je tzv. procesné plnomocenstvo. O procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre určité úkony (porovnaj R 56/1969). Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto všeobecnú plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. O takéto ide napríklad v prípade, ak ani výkladom nie je možné sa dopátrať jeho rozsahu.“
NS SR zo spisu zistil, že JUDr. J. D. (ešte ako advokát) zastupoval žalobcov v konaní už od podania žaloby v danej veci a žalobcami mu bolo udelené plnomocenstvo na celé konanie. Zástupca bol však počas daného konania vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Všeobecný súd po tom, čo sa dozvedel o zániku plnej moci advokátovi, doručil predvolanie na pojednávania aj žalobcom. Žalobcovia mu na predmetnom pojednávaní udelili plnomocenstvo do zápisnice bez bližšej špecifikácie o aké plnomocenstvo sa jedná. K takto uzavretému plnomocenstvu NS SR zaujal nasledovné stanovisko: „Z obsahu takto udeleného plnomocenstva totiž nie je zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpených (jednoduché plnomocenstvo, všeobecné procesné plnomocenstvo) ani to, či splnomocnenec plnomocenstvo (v rozsahu poverenia) prijíma. V tomto prípade je nutné zdôrazniť, že ak nie je zrejmý rozsah plnomocenstva, nemôže byť určitý ani prejav, ktorým sa plnomocenstvo prijíma, lebo v takom prípade chýba nespornosť dohody o plnomocenstve, ako základnej náležitosti jej platnosti. Pokiaľ súd takto udelené plnomocenstvo nesprávne považoval za tzv. všeobecne procesné plnomocenstvo, ktoré bolo uzavreté platne; na jeho základe v konaní postupoval aj so zástupcom, ktorému výlučne doručoval rozhodnutia vydané súdom, je potrebné prisvedčiť mimoriadnemu dovolateľovi, že takýmto (nesprávnym) procesným postupom súdu boli žalobcovia dotknutí na svojich procesných právach (právo na doručenie rozhodnutia v zmysle § 158 ods. 2 O.s.p., právo uplatniť riadne opravné prostriedky v zmysle § 201 O.s.p.).“Preto NS SR zrušil predmetné rozhodnutie všeobecnému súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom všeobecný súd je viazaný právnym názorom NS SR.
