Zodpovednosť prevádzkovateľa webu za jeho obsah nemožno vymedziť tak jednoducho, ako zodpovednosť osoby za skutok spáchaný mimo internetu. Internet totiž dáva priestor na užívanie slobody prejavu, ako aj priestor na zverejňovanie informácií, či dokonca predaj a kúpu tovarov a služieb. Rovnako je na internete jednoduchšie zachovať anonymitu a vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Otázka však znie, kto bude potom zodpovednou osobou, ak ňou nie je autor článku, komentára či príspevku, alebo ak autora nemožno vypátrať. Dala by sa vymedziť aj zodpovednosť prevádzkovateľa webu za obsah zverejňovaný na jeho stránke, avšak v takýchto prípadoch je potrebné dokázať, či naozaj došlo k porušeniu práv tretej osoby a individuálne posúdiť, či za to môže niesť zodpovednosť konkrétny prevádzkovateľ. Podobnými situáciami sa už zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), či Najvyšší súd Slovenskej republiky. V článku sa však v tomto kontexte budeme venovať výlučne judikatúre ESĽP.
ESĽP má dve kľúčové rozhodnutia týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľa webu. Obe sa zaoberajú zodpovednosťou za výroky osôb, ktoré uverejňovali na ich webových sídlach komentáre, ktorými urážali alebo poškodzovali dobré meno niekoho iného. V oboch prípadoch však súd rozhodol rozdielne.
Delfi AS proti Estónsku
Prvým z nich bol prípad Delfi AS proti Estónsku z roku 2015. Bolo to úplne po prvý raz, kedy sa niekto obrátil na ESĽP pre posúdenie zodpovednosti za komentáre na webovom sídle spravodajského portálu, ako aj celkovo v oblasti rozvíjajúcich sa technických inovácií. Prípad sa týkal situácie, kde estónsky spravodajský portál Delfi uverejnil článok o spoločnosti poskytujúcej trajektové služby, ktorá zmenila svoje trasy a tým pádom poškodila ľad, čo spôsobilo odloženie otvorenia ciest, ktoré sa mali vybudovať nad zmrznutým morom.
Portál umožňoval užívateľom uverejňovať anonymné komentáre, pričom sa pod týmto článkom vyskytli aj také, ktoré obsahovali osobné vyhrážky a urážky namierené proti členovi dozornej rady spoločnosti a zároveň aj väčšinovému akcionárovi. Tento akcionár svoju sťažnosť najskôr adresoval spravodajskému portálu, od ktorého žiadal odstránenie urážlivých komentárov a odškodnenie v peniazoch. Komentáre síce odstránené boli, ale peňažná náhrada nebola poskytnutá. V Estónsku sa prípad dostal na Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že spoločnosť Delfi je zodpovedná za komentáre na ich spravodajskom portáli a priznal žalobcovi náhradu vo výške 320€. Delfi sa teda obrátila na ESĽP, kde sa prípad dostal až pred Veľkú komoru. Tam však nebolo otázkou, či bola porušená sloboda prejavu autorov komentárov, ale či vyvodenie zodpovednosti voči spoločnosti Delfi za komentáre tretích strán na ich portáli predstavuje porušenie jej slobody poskytovať informácie - konkrétne sa jednalo o článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), ktorý zakotvuje slobodu prejavu. Veľká komora nakoniec rozhodla, že nedošlo k porušeniu predmetného článku a teda sa stotožnila s rozhodnutím Najvyššieho súdu.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o najväčší spravodajský portál v Estónsku, ktorý je založený za účelom zisku, mali teda vedieť a predpokladať, že za ponechanie takýchto komentárov môže byť vyvodená zodpovednosť.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou bolo, že komentáre mohli byť zverejnené aj anonymne aj pod reálnym menom, pričom keď autor raz komentár odoslal, nemohol ho ani upraviť ani zmazať. Takúto kompetenciu mal iba prevádzkovateľ webu, čo znamená, že mali byť o to viac obozretnejší ohľadom obsahu komentárov na ich portáli. Ak teda komentáre mohli byť zverejnené aj anonymne a spravodajský portál Delfi sa nevedel dostať k menu reálneho autora, v dôsledku toho bol zamedzený prístup žalobcu k tomu, aby mohol žalovať aj samotného autora a teda zodpovednosť ostala len na prevádzkovateľovi webu. Aj keď mala spoločnosť mechanizmy na filtrovanie nenávistných komentárov, stále bolo jej povinnosťou sledovať, či akýkoľvek nevhodný komentár cez tieto mechanizmy neprešiel.
Nakoniec treba dodať aj to, že prípad sa týkal vyslovene spravodajského portálu, ktorý je založený za účelom dosahovania zisku, a teda nerieši prípady iných fór či diskusií, kde môžu užívatelia voľne prezentovať svoje názory bez toho, aby diskusia prebiehala sprostredkovane či bez toho, aby sa týkala príspevkov uverejneným majiteľmi či prevádzkovateľmi webového sídla.
Magyar Tartalomszolgáltatók Egyesülete a Index.hu Zrt proti Maďarsku
Druhým prípadom je Magyar Tartalomszolgáltatók Egyesülete a Index.hu Zrt proti Maďarsku (MTE a Index proti Maďarsku) z roku 2016. V tomto prípade šlo o web samoregulačnej organizácie (MTE) a spravodajský portál (Index.hu). Na ich portáloch boli od užívateľov zverejnené komentáre vulgárneho až ofenzívneho charakteru voči istej webovej stránke ponúkajúcej nehnuteľnosti. Táto spoločnosť sa obrátila na súd v Maďarsku s tým, že ich predmetné komentáre urážali a kazili im dobré meno. Odhliadnuc od toho si aj tak spoločnosť v tom období nedržala dobré meno, keďže viaceré osoby sa sťažovali na ich postupy. Akonáhle sa MTE a Index dozvedeli o súdnom spore, komentáre okamžite zmazali. Maďarské súdy uznali MTE aj Index vinnými z porušovania dobrého mena a uložili im povinnosť vyplatiť finančné odškodnenie v hodnote 75 000 forintov (cca 250€). Tieto spoločnosti sa však obrátili na ESĽP s tým, že takýmto rozhodnutím maďarské súdy porušili slobodu prejavu chránenú Článok 10 Dohovoru. ESĽP sa s tým stotožnil a uznal porušenie predmetného článku. V odôvodnení totiž opísal niektoré skutočnosti, ktoré tento prípad odlišovali od vyššie spomínaného prípadu Delfi AS proti Estónsku.
V prvom rade sa síce jednalo o spravodajský web, založený za účelom zisku, avšak druhá spoločnosť neprevádzkovala svoj web primárne z ekonomických dôvodov. Aj keď boli komentáre ofenzívne a vulgárne, neboli podľa ESĽP v rozpore zo zákonom. Navyše mali obe webové stránky zavedený systém tzv. „notice-and-take-down“, čo znamená že ak niekto nahlásil komentár, ktorý sa im zdal urážlivý či protiprávny, prevádzkovatelia webu ho stiahli.
ESĽP je názoru, že maďarské súdy nesprávne porovnali balans medzi konkurenciou dvoch práv – právo na slobodu prejavu na jednej strane a právo na rešpektovanie ochrany dobrého mena na druhej strane. Komentáre síce boli urážlivé a vulgárne, avšak nezachádzali napríklad do vyhrážok, ako tomu bolo v prípade Delfi AS proti Estónsku, pričom obe webstránky ich bezodkladne po tom, ako sa o tomto probléme dozvedeli, odstránili. V prípade Delfi AS proti Estónsku boli komentáre zverejnené celých 6 týždňov, kým ich spravodajský portál stiahol. Súd navyše pripomenul aj fakt, že spoločnosť ponúkajúca nehnuteľnosti mala aj tak v tom období problémy s udržaním dobrého mena, takže komentáre na weboch sťažovateľov nemohli túto situáciu zhoršiť.
Vzhľadom k tomu, že sa v týchto prípadoch nejednalo o „hate speech“ alebo o podnecovanie k násiliu, ESĽP vykonal test proporcionality, ktorý vyvinul vo svojej rozhodovacej činnosti pre posúdenie, či je zásah do slobody prejavu nevyhnutný. Hodnotil nasledujúce kritéria: kontext a obsah komentárov, zodpovednosť autorov komentárov, kroky podniknuté sťažovateľmi ako aj správanie poškodenej strany a na záver dôsledky komentárov. Po zvážení spomínaných kritérií prišiel súd k záveru, že maďarské súdy nesprávne posúdili tento prípad a svojim rozhodnutím porušili článok 10 Dohovoru.
Na základe vyššie uvedených rozhodnutí možno pozorovať, že vyvodenie zodpovednosti prevádzkovateľa či majiteľa webu za obsah zverejnený jeho užívateľmi nie je jednoduchá záležitosť. Prichádza tu totiž do konfliktu právo poškodenej strany s právom prevádzkovateľa webu na slobodu prejavu a sprostredkovanie informácií. Zároveň nemožno túto zodpovednosť v každom prípade vyvodiť voči prevádzkovateľovi webu, pokiaľ sa jedná o obsah zverejnený tretími osobami. Každý prípad je totiž potrebné posúdiť individuálne a zvážiť všetky aspekty, rovnako ako aj konkurenciu práv na oboch stranách, aby mohlo dôjsť k spravodlivému rozhodnutiu, v súlade s dodržiavaním proporcionality.
Aj pre samotný ESĽP je táto problematika pomerne nová, preto ani jeho rozhodovacia činnosť ešte nie je v tomto smere veľmi rozsiahla. Predmetné prípady sa týkali komentárov obsahujúcich vulgárne vyjadrenia, urážky, hate speech či podnecovanie k násiliu. Otázkou však ostáva, ako by sa súd vyrovnal so situáciou, kedy by sa jednalo napríklad o diskusné fórum, kde by si ľudia navzájom radili, pričom by nešlo ani o vulgárne vyjadrovanie či podnecovanie násilia, avšak nasledovanie takýchto rád by mohlo mať napríklad zdravie ohrozujúce následky.
V závere možno konštatovať, že aj keď sa pomaly začína vyvíjať rozhodovacia činnosť v súvislosti so zodpovednosťou prevádzkovateľov webov, ešte stále sú to málo prebádané vody a pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá, kým sa vyformujú ustálené pravidlá. O to viac teda záleží na individuálnom posúdení každého prípadu, aby sa vytvorenie určitého ustáleného precedensu v obdobných situáciách uberalo tým správnym smerom.
