Zneužitie práva v daňovom konaní: podmienky a dôsledky

5. Čo z toho vyplýva pre daňové konanie

Z uvedeného plynie niekoľko praktických odporúčaní pre postup v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.

Už v priebehu daňovej kontroly treba žiadať, aby správca dane výslovne pomenoval dôvod, o ktorý opiera odopretie nároku, a pri dani z pridanej hodnoty aj to, ktorú zo štyroch situácií podľa bodu 42 rozsudku 3Sfk/25/2023 uplatňuje, pretože od toho závisí rozdelenie dôkazného bremena a predmet dokazovania.
Ak je uplatneným dôvodom zneužitie práva, je namieste trvať na tom, aby rozhodnutie pomenovalo konkrétnu daňovú výhodu a obsahovalo preusporiadanie plnení, keďže podľa bodu 47 rozsudku 6Sžfk/32/2020 musí správca dane odôvodniť, čo daňový subjekt získal a čo by mu bez uskutočneného obchodu neprináležalo, pričom podľa rozsudku 3Sžfk/5/2018 musí prípadné nové definovanie plnení vykonať v rozhodnutí a podľa bodu 32 rozsudku 6Sžfk/32/2020 a bodu 44 rozsudku 5Sfk/9/2023 nie je dôsledkom úplná strata práva na odpočítanie dane, ale preusporiadanie transakcií.
Ak správca dane zakladá záver o zneužití práva na neprimeranosti ceny, treba namietať bod 45 rozsudku 6Sžfk/32/2020, podľa ktorého neprimeranosť ceny sama osebe zneužitie práva nepreukazuje a môže byť len jedným z viacerých indikátorov.
V spore o rozsah použitia inštitútu je vhodné pracovať s bodmi 83 až 85 rozsudku 8Sžfk/54/2017, podľa ktorých je zákaz zneužitia práva prostriedkom ultima ratio a orgány verejnej moci by mali odolávať pokušeniu argumentovať ním vtedy, keď sa ponúka iná cesta.
Ekonomické dôvody transakcie treba dokumentovať v čase, keď sa transakcia uskutočňuje, a nie dodatočne, pretože podľa bodu 39 rozsudku 1Sžf/16/2016 iné objektívne vysvetlenie dotknutých ekonomických činností vylučuje záver o tom, že ich hlavným cieľom bolo daňové zvýhodnenie. Nie je to v rozpore s tým, čo je uvedené vyššie o dôkaznej pasivite, keďže predkladanie dôkazov zostáva v konaní oprávnením daňového subjektu, no dokumentácia vzniknutá v čase transakcie mu dáva možnosť toto oprávnenie využiť účinne.
Pri obhajobe je vhodné pracovať s tým, že zneužitie práva a účasť na daňovom podvode nie sú zameniteľné inštitúty, keďže pri účasti na podvode je prvým krokom identifikácia daňového úniku v reťazci, ako to vyplýva z bodov 52 až 60 rozsudku 3Sfk/25/2023.

Tým sa však vec nekončí. Správca dane, ktorý konštatoval zneužitie práva, tým zároveň povedal, že daňový subjekt zákon neporušil a podmienky odpočtu formálne splnil. O niekoľko mesiacov neskôr napriek tomu leží ten istý protokol v policajnom spise ako podklad pre obvinenie zo skrátenia dane. Druhá časť textu sleduje, akou cestou sa tam dostal, čo musia orgány činné v trestnom konaní preukázať navyše a prečo konštatovanie zneužitia práva samo osebe úmysel nedokazuje.

Kedy ide o zneužitie práva v daňovom konaní?
Keď sú súčasne splnené dve podmienky z rozsudku Halifax: plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok vedú k daňovej výhode v rozpore s cieľom právnej úpravy (objektívna podmienka) a z objektívnych prvkov vyplýva, že hlavným cieľom plnení je získať daňovú výhodu (subjektívna podmienka).
Musí daňový subjekt dokazovať, že právo nezneužil?
Nie. Pri zneužití práva nesie dôkazné bremeno správca dane. Daňový subjekt môže navrhovať dôkazy, je to však jeho oprávnenie, nie povinnosť.
Je zneužitím práva, ak si firma zvolí daňovo výhodnejšie riešenie?
Samo osebe nie. Podľa Súdneho dvora má platiteľ právo vybrať si štruktúru činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh, a o zneužitie nejde, ak činnosti majú aj iné objektívne vysvetlenie než daňové zvýhodnenie.
Aký je dôsledok zneužitia práva?
Odopretie daňovej výhody, nie sankcia. Pri DPH ide o preusporiadanie transakcií s vylúčením umelých prvkov, nie o úplnú stratu práva na odpočet. Pokuta má samostatný právny základ v § 155 daňového poriadku.