Dňa 06. decembra 2023 bolo na rokovaní vlády Slovenskej republiky schválené znenie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon o ochrane oznamovateľov). V dôvodovej správe sa opakuje, že dôvodom navrhovanej novely má byť „nadmerné využívanie, respektíve zneužívanie inštitútu chráneného oznamovateľa v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu“. Doposiaľ však nebolo súdom v žiadnom konkrétnom prípade rozhodnuté o tom, že by došlo k zneužívaniu inštitútu chráneného oznamovateľa. Nižšie uvádzame, aké by boli najvýznamnejšie zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov a prečo vláda navrhuje prerokovanie predmetného návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
V úvode zákona o ochrane oznamovateľov sú navrhované zmeny v rámci vymedzenia pojmov, a to konkrétne pojmu oznámenie, kvalifikované oznámenie a konanie v dobrej viere. Účelom má byť podľa dôvodovej správy bližšia špecifikácia základného účelu tejto právnej úpravy. Ide najmä o zdôraznenie, že oznámenie musí obsahovať informácie smerujúce proti osobe, s ktorou je alebo bola táto osoba v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom obdobnom vzťahu, ako aj osoby, s ktorou jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol, alebo osoby, s ktorou táto fyzická osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce. Dôvodová správa precizuje, že medzi oznamovateľom a osobou, proti ktorej oznámenie smeruje musí nevyhnutne existovať vzťah, ako napríklad vzťah nadriadenosti a podriadenosti v prípade zamestnanca a zamestnávateľa. Rovnako je zdôraznené, že intenzita súvisu medzi činnosťou zamestnávateľa alebo inej osoby a obsahom oznámenia musí dosahovať kvalitatívnu úroveň a teda musí medzi nimi existovať vecný súvis. Podľa návrhu by nemalo ísť o nahlasovanie štandardných informácií, ku ktorým sa vedia dostať všetci zamestnanci alebo o informácie, ktoré niekto získal v dôsledky plnenia svojich pracovných povinností.
Ďalšou navrhovanou zmenou má byť povinnosť odôvodniť rozhodnutie o poskytnutí ochrany oznamovateľa s poučením o možnosti preskúmať toto rozhodnutie na žiadosť zamestnávateľa. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza len toľko, že odôvodnenie poskytnutia ochrany je podstatnou podmienkou na to, aby mohol následne zamestnávateľ žiadať nadriadený správny orgán resp. v prípade trestného konania generálneho prokurátora o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola oznamovateľovi poskytnutá ochrana. S tým súvisí zmena týkajúca sa preskúmavania rozhodnutí o udelení alebo neudelení ochranu oznamovateľovi.
K možnosti preskúmať na žiadosť zamestnanca rozhodnutie o neposkytnutí ochrany oznamovateľovi má pribudnúť aj možnosť zamestnávateľa požiadať o preskúmanie odôvodneného rozhodnutia o udelení ochrany. O týchto žiadostiach má v rámci trestného konania namiesto nadriadeného prokurátora po novom rozhodovať generálny prokurátor, čo je v dôvodovej správe odôvodnené údajným zneužívaním inštitútu chráneného oznamovateľa, pričom má byť nevyhnutne zabezpečené aby o nich rozhodoval najmä kvôli materiálnej a efektívnej realizácii záruk nezávislosti a nestrannosti. Nenachádzame však žiadne konkrétnejšie dôvody pre pridelenie rozhodovaní o týchto žiadostiach generálnemu prokurátorovi, okrem vyjadrenia o „zjavnom zneužívaní inštitútu chráneného oznamovateľa“. V súvislosti s tým má teda pribudnúť do ustanovenia § 8 zákona o ochrane oznamovateľov aj ďalší spôsob zániku statusu chráneného oznamovateľa, a to zrušením rozhodnutia o poskytnutí ochrany oznamovateľa.
Zmena je plánovaná aj v ustanovení § 23 zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý upravuje výnimku spod pôsobnosti niektorých ustanovení tohto zákona. K Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu a ich príslušníkom má pribudnúť aj výnimka pre Policajný zbor a jeho príslušníkom. Podľa dôvodovej správy má byť táto zmena v súlade s ustanovením článku 4 ods. 1 písm. a) smernice EP a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v platnom znení, keďže Smernicou nemá byť dotknutá zodpovednosť členských štátov zaistiť národnú bezpečnosť a ani ich právomoc na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov.
Ďalšou zmenou má byť vylúčenie niektorých rozhodnutí z preskúmavania správnym súdnictvom, pričom má ísť konkrétne o rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 4 ods. 4 a 5 a § 25aa ods. 3, ako aj rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu podľa § 6 ods. 4 a 5 a § 25aa ods. 4 zákona o ochrane oznamovateľov. Bližšie zdôvodnenie tejto zmeny sa v dôvodovej správe nenachádza. Vzhľadom na prechodné ustanovenia však bude možné dokončiť prieskum týchto rozhodnutí na správnom súde, ktorý bol začatý pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
Nakoniec by malo pribudnúť aj prechodné ustanovenie § 25aa, podľa ktorého má od účinnosti novely zákona zaniknúť ochrana, ktorá bola doposiaľ poskytnutá príslušníkom Policajného zboru a zachovaná má byť len taká ochrana, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom, čo znamená, že by bolo možné spätne odňať už udelenú ochranu, ak by nespĺňala nanovo stanovené kritériá. Dôvodová správa zdôrazňuje nevyhnutnosť tohto ustanovenia tým, že má byť inštitút chráneného oznamovateľa aktuálne nadmerne využívaný, resp. zneužívaný a do veľkej miery sa to má týkať práve príslušníkov Policajného zboru. Taktiež to má viesť k paralýze dotknutých subjektov a ohrozenia ich možnosti a schopnosti plniť si, napríklad v prípade štátnych orgánov, zákonom stanovené úlohy a povinnosti. Zavádza aj možnosť pre zamestnávateľa požiadať generálneho prokurátora, resp. nadriadený správny orgán o preskúmanie aj doposiaľ udelených rozhodnutí o udelení ochrany, pričom bude možné zrušiť rozhodnutia o udelení ochrany, ktoré nebudú spĺňať podmienky stanovené v novelizovanom znení zákona. Navrhuje sa aj to, aby o doteraz podaných a nevybavených žiadostiach o preskúmanie rozhodnutia o neposkytnutí ochrany podaných oznamovateľom v rámci trestného konania rozhodol generálny prokurátor, aj keď podľa aktuálnej právnej úpravy má o nich rozhodnúť nadriadený prokurátor. Účinnosť zákona je navrhovaná dňom vyhlásenia, čo je v návrhu odôvodnené zjavným zneužívaním inštitútu chráneného oznamovateľa a potreby okamžitej reakcie na možný negatívny vývoj tejto situácie.
Okrem toho bol spolu s návrhom novely zákona o ochrane oznamovateľov podaný aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Podľa vlády by bolo skrátené legislatívne konanie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, ktoré môžu ohroziť základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť. Takéto mimoriadne okolnosti majú spočívať v pretrvávajúcich problémoch s nadmerným využívaním, resp. zneužívaním inštitútu chráneného oznamovateľa nielen v prípade príslušníkov Policajného zboru, ktorí majú byť dôvodne podozriví zo spáchania trestného činy a pretrvávanie ich pôsobenia vo výkone štátnej služby by malo ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby ako aj priebeh objasňovania ich konania, pričom konkrétne malo ísť o ohrozenie schopnosti Policajného zboru plniť jeho základné úlohy.
