Zmeny v dani z príjmov právnickej osoby – 2026
Novelou zákona o dani z príjmov sa zavedie ďalší osobitný základ dane z príjmov právnickej osoby, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu, v zmysle § 15 písm. a) bod 5 a § 51eb zákona o dani z príjmov. V tomto prípade pôjde podľa dôvodovej správy o tie poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom. Daňovníkom je teda banka alebo pobočka zahraničnej banky. Uvedená sadzba dane bude vo výške 54 %.
Ďalej sa zavádza aj nové pásmo minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 zákona o dani z príjmov. Túto daň musí právnická osoba odvádzať bez ohľadu na výšku daňového základu. Nové pásmo bude platiť pre právnickú osobu, ktorej zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie prevýšia sumu 5 000 000 €. Výška minimálnej dane bude v takomto prípade 11 520 € pre daňovníka.
Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky až po 31. decembri 2025, v zmysle § 52zzzj ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Nové pásmo minimálnej dane v sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026, a to v zmysle § 52zzzj ods. 5 zákona o dani z príjmov. To znamená, že prvýkrát bude uplatnené za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2026 a za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu kalendárneho roka 2026.
Ďalšie zmeny – 2025
Ďalšie zmeny, ktoré priniesla konsolidácia verejných financií sa týkajú napríklad uplatňovania výdavkov na PHL pri nabíjaní elektromobilov – ide o zmenu v § 19 ods. 2 písm. l) bode 4 zákona o dani z príjmov. Podľa nového znenia si bude môcť daňovník uplatniť pri domácom nabíjaní elektromobilu výdavky na spotrebovanú elektrickú energiu ako PHL vo výške násobku priemernej mesačnej ceny a spotrebovanej elektrickej energie podľa dokladu k motorovému vozidlu v súvislosti s prejazdenými kilometrami.
V rámci novely došlo aj k preradeniu niektorého hmotného majetku do iných odpisových skupín – napríklad bicykle a kolobežky s pomocným elektrickým motorčekom boli zaradené do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky, ako aj trolejbusy a elektrobusy, ktoré boli z odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov preradené do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky.
K zmenám došlo aj v súvislosti s prijatím zákona č. 355/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V rámci toho došlo k zmene v § 9 zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje príjmy oslobodené od dane. Podľa nového ustanovenia § 9 ods. 1 písm. r) je od dane oslobodený aj úrokový (kupónový) výnos a kapitálový výnos zo štátnych dlhopisov pre občanov, a to vrátane dlhopisov obdobných ako sú štátne dlhopisy pre občanov vydaných iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Týmto zákonom sa taktiež zaviedol v zmysle ustanovenia § 51ea zákona o dani z príjmov osobitný základ dane pre zdanenie úrokových výnosov plynúcich zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene Slovenskej republiky a dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Okrem vyššie uvedeného nastali v zákone o dani z príjmov aj menšie zmeny v súvislosti s prijatím iných zákonov, zohľadňujúce novú právnu úpravu v oblasti kryptoaktív, či novú transakčnú daň. Všetky tieto zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2025.
Ďalšie zmeny – 2026
Zmeny nasali aj v úprave odpočtu výdavkov (nákladov) na investície v zmysle § 30e zákona o dani z príjmov, konkrétne v jeho ods. 8. Investičné obdobie sa má predĺžiť zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Podľa dôvodovej správy sa má táto zmena vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány. Cieľom takejto zmeny má byť podpora uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície.
